Dezinformačná vojna: prípad Lotyšsko

Dezinformačná vojna: prípad Lotyšsko

V Lotyšsku tvoria viac ako štvrtinu populácie etnickí Rusi. Terčom ruskej propagandy je od získania nezávislosti. V nasledujúcom článku sa pozrieme na konkrétne opatrenia, ktoré Lotyšsko používa v boji proti dezinformáciám.

Vplyvu propagandy a dezinformačných kampaní sa v demokratických krajinách nedá úplne zabrániť. Dosah médií, internetu a sociálnych sietí je obrovský a prakticky neodvrátiteľný bez výrazných vládnych zásahov, ktoré by však v žiadnej demokratickej spoločnosti nemohli byť vykonané bez vážnych dôsledkov na viaceré práva a slobody.

Lotyšské obyvateľstvo sa dennodenne stretáva s propagandou na viacerých frontoch – či už je to proruská tlač s fiktívnymi autormi, televízne stanice obhajujúce ruské aktivity na Ukrajine, webové stránky alebo sociálne siete. To všetko sú prostriedky, prostredníctvom ktorých sú viac alebo menej agresívne šírené nepravdy, zavádzajúce informácie, a ktoré vďaka veľkej rusky hovoriacej časti obyvateľstva vplývajú na verejnú mienku. Odpoveď Rigy na kremeľskú propagandu a dezinformácie môžeme rozdeliť do nasledovných skupín:

  1. Legislatívna, teda vytvorenie takých podmienok, ktoré zabránia pôsobeniu subjektov šíriacich propagandu a dezinformácie;
  2. Informačná, teda rovnako vytrvalá a húževnatá informačná kampaň poskytujúca pravdivé informácie ako protiváhu moskovskej propagande;
  3. Kroky vedúce k tlmeniu dôsledkov ruskej dezinformačnej vojny.

Prvá spôsob boja s kremeľskou propagandou sa prejavuje napríklad v zákone o elektronických masových médiách. Stanovuje, že elektronické masové médiá musia zabezpečiť, aby ich vysielanie prezentovalo pravdivé a nezaujaté informácie o rôznorodých faktoch a udalostiach, aby podnecovali výmenu názorov a prispôsobili sa všeobecne akceptovaným žurnalistickým a etickým princípom.

Rovnaký zákon hovorí, že médiá nemôžu šíriť zavádzajúce informácie, podnecovať etnickú neznášanlivosť alebo obhajovať vojenské konflikty alebo vojnu. Aj vďaka tomuto zákonu Lotyšsko minulý rok na šesť mesiacov pozastavilo vysielanie Rossiya RTR pre podnecovanie nenávisti na základe nasledujúcich výrokov: Ukrajina je fašistický štát; zločinci/fašisti sú v Ukrajine pri moci; Ukrajina pácha na Rusoch genocídu; Ukrajina je agresor; s Ukrajinou sa nedá vyjednávať a teda je nevyhnutné vojensky ju zničiť; západné krajiny podporujú fašizmus na Ukrajine. Stanicu postihol podobný zákaz činnosti už aj v roku 2014.

Zablokovaná lotyšská mutácia Sputniku, ktorú lotyšské autority obvinili zo šírenia kremeľskej propagandy. Stránka sputniknews.lv však za tri hodiny nahradená stránkou sputniknewslv.com. Je to výborný príklad toho, že legislatíva je síce nutnou, no ani zďaleka nie postačujúcou odpoveďou na informačnú vojnu v 21. storočí.

Okrem minimalizovania vplyvu existujúcich zdrojov informácií, ktoré sú považované za nebezpečné, sa vytvárajú aj nové zdroje patriace do druhej skupiny opatrení – informačná odpoveď na ruskú propagandu. Plánuje sa spustenie rusky hovoriacej televíznej stanice, ktorá bude vysielať vo všetkých troch pobaltských štátoch (1). Bola by to prvá Pobaltím iniciovaná rusky hovoriaca stanica rozšírená v celom regióne s jasným cieľom – prilákať divákov súčasných rusky vysielajúcich staníc, ktoré často balansujú na hranici zákona o elektronických masových médiách spomenutého vyššie. V podobnom duchu sa už v septembri 2016 čiastočne spojilo vysielanie rusky hovoriacich staníc ETV+ z Estónska a LTV7 z Lotyšska.

Medzi kroky vedúce k tlmeniu vplyvu kremeľskej propagandy patrí zvýšená pozornosť regiónom so silným ruským zastúpením. V Lotyšsku to napríklad riešia presunom peňazí z Rigy na východ krajiny, kde je ruská menšina najpočetnejšia. Snažia sa zlepšiť miestnu infraštruktúru a investovať peniaze spôsobom, ktorý miestnym dokáže, že v Lotyšsku je o nich dobre postarané – aj toto je reakcia na kremeľskú kampaň o (nepravdivo) vysokej životnej úrovni v Rusku.

(1) Rozhovor so zamestnancom lotyšského ministerstva obrany, 21. november 2016.

(2) Rozhovor so zamestnancom lotyšského ministerstva obrany, 21. november 2016.