Kremeľ vidí za obvineniami z otravy špióna premyslenú kampaň

Kremeľ vidí za obvineniami z otravy špióna premyslenú kampaň

Vo Veľkej Británii otrávili bývalého ruského špióna chemickou zbraňou, ktorú vyvinuli Sovieti a vyrábali ju len v Rusku. Britská premiérka preto podozrieva z útoku Rusko. Moskva tvrdí, že ide len o ďalšie nepodložené obvinenia Západu.

V nedeľu štvrtého marca našli policajti pred obchodným domom v anglickom meste Salisbury na lavičke nevládneho Sergeja Skripaľa a jeho dcéru Júliu, ktorých neznámy páchateľ otrávil.

Obaja ležia v nemocnici v kritickom stave. Priotrávený je aj policajt Nick Bailey, ktorý prišiel k obetiam medzi prvými.

Skripaľa s dcérou otrávili chemickou zbraňou Novičok. Túto mimoriadne silnú chemickú zbraň vyvinuli Sovieti počas studenej vojny. Novičok sa do tela môže dostať cez kožu, ale aj vdýchnutím. Hoci ešte Jeľcinová administratíva priznávala, že vykonávala výskum chemických zbraní na obranné účely, Novičok vraj nikdy nehromadili, čo vysvetľuje, že nie je v dohovore o chemických zbraniach.

Skripaľ bol v minulosti ruský tajný agent. Po čase však začal pracovať aj pre Britov, za čo ho v Rusku v roku 2004 odsúdili na 13 rokov. V roku 2010 ho prepustili do Veľkej Británie v rámci výmeny špiónov.

Premiérka Theresa Mayová podozrieva z otravy Rusko a žiada kremeľ, aby vysvetlila ako sa táto zbraň dostala do Veľkej Británie. Moskve dala ultimátum pod hrozbou sankcií do polnoci 13. marca.

Rusko ultimátum ignorovalo a odmieta všetky obvinenia z otravy. Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov žiada od Britov, aby látku, ktorú v Skripaľovom tele našli, poslali do Ruska na rozbor.

K britskej verzii sa prikláňajú aj USA a spojenci v NATO. V stredu 14. marca oznámila Theresa Mayová, že Veľká Británia vyhostí 23 ruských diplomatov, zruší Lavrovovi pozvánku na návštevu ostrovov a že žiaden z britských ministrov a členov kráľovskej rodiny sa nezúčastní majstrovstiev sveta vo futbale, ktoré budú v lete v Rusku.

Ide o najväčšie takéto vyhostenie diplomatov z Veľkej Británie od čias studenej vojny.

Britské média špekulujú, že by mohlo nasledovať zmrazenie účtov ruských oligarchov napojených na kremeľ, zákaz udeľovania víz, bojkot majstrovstiev sveta vo futbale či odobratie vysielacej licencie pre ruskú televíziu RT.

Veľká Británia vyzvala na mimoriadne zasadanie Bezpečnostnej rady OSN k tomuto prípadu.

Ruské veľvyslanectvo označilo vyhostenie diplomatov za neprijateľné a zo zhoršenia vzájomných vzťahov viní Veľkú Britániu. Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová povedala, že ak Briti zrušia licenciu pre RT, tak Moskva zakáže vysielať všetkými britským mediálnym spoločnostiam v Rusku.

Okrem rázneho odmietania akejkoľvek účasti na otrave bývalého agenta už začínajú niektorí ruskí predstavitelia hovoriť o ďalšej vlne protiruskej hystérie a o pripravenom komplote.

Sergej Lavrov tvrdí, že Británia tento prípad využíva na propagandu, ktorej cieľom je zvyšovať napätie medzi krajinami.

Predseda dolnej komory ruského parlamentu Viačeslav Volodin hovorí o pripravenej akcii, ktorá má ovplyvniť výsledky nadchádzajúcich prezidentských volieb, ktoré budú v Rusku 18. marca a v ktorých je jednoznačným favoritom terajší prezident Vladimir Putin.

Televízia RT vidí za celým prípadom západnú zaujatosť voči Rusku. Sputnik zase prichádza so stanoviskom ruského ministerstva zahraničných vecí, podľa ktorého Veľká Británia nemôže Rusku odpustiť, že ju porazilo pri výbere usporiadateľa majstrovstiev sveta vo futbale. Preto sa teraz Briti snažia podkopať dôveru v Rusko ako vhodného usporiadateľa takéhoto podujatia.

Lingvistka Paula Cherkotová analyzovala tvíty ruskej ambasády vo Veľkej Británii, na ktorých ukazuje ako kremeľská propaganda s touto udalosťou pracuje. Cherkotová identifikovala šesť hlavných znakov tejto propagandy.

  1. Obviňovanie z rusofóbie. Touto taktikou sa Rusko snaží zbaviť všetkej zodpovednosti a každú kritiku označuje ako šírenie rusofóbie, protiruskej hystérie či antiruskej propagandy zo strany Západu. Cieľom tejto taktiky je vykresliť Rusko ako obeť nespravodlivosti a krívd. Analytik Ben Nimmo svojím výskumom zistil, že od roku 2014 ruskí politici a médiá rapídne zvýšili frekvenciu, s ktorou využívajú termíny ako rusofóbia a antiruská hystéria na delegitimizáciu kritiky.
  2. Rozvíriť špekulácie. V tomto prípade sa Rusi snažia bagatelizovať dôkazy a tým zneistiť dôveru verejnosti v transparentnosť vyšetrovania. Ambasáda využíva aj fakt, že niektoré informácie z vyšetrovania sú tajné a prezentuje to ako skrývanie reálnych dôkazov.
  3. Využívanie tajných materiálov. Súvisí to s bodom číslo dva. Rusko vie, že Veľká Británia mu nemôže poskytnúť prísne tajné informácie, ale aj tak o ne žiada a snaží sa navodiť dojem, že vyšetrovatelia niečo skrývajú.
  4. Odvracanie pozornosti, snaha zmiasť a manipulácia. Propaganda sa snaží pozornosť upriamiť na niečo iné. Tvíty ruskej ambasády hovoria, že Skripaľ nebol ruský, ale britský špión. Briti by tak mali mať väčší záujem o jeho elimináciu. Prípad spájajú aj s ďalšími podobnými úmrtiami Rusov vo Veľkej Británii, čím podsúvajú otázku o možnej britskej účasti na týchto zločinoch.
  5. Zdôrazňovanie pokrytectva Západu. Kremeľská propaganda obviňuje Západ z pokrytectva, keďže politici by mali dbať na prezumpciu neviny. No v prípade Ruska majú hneď vinníka udalosti.
  6. Trolling. Častá taktika modernej propagandy aj v prípade Skripaľa je trolling, vysmievanie sa a využívanie sarkazmu.

Podľa portálu StopFake, ktorý odhaľuje ruské dezinformačné kampane, túto taktiku využili aj iné oficiálne ruské inštitúcie v Dánsku, Kanade, či Juhoafrickej republike.