Lukašenko spustil propagandu proti Rusku

Lukašenko spustil propagandu proti Rusku

Bielorusko obvinilo 33 ruských žoldnierov zadržaných pri Minsku z prípravy teroristického útoku. Tí mal destabilizovať krajinu pred prezidentskými voľbami, myslí si Lukašenko.

Bieloruský prezident Alexander Lukašenko, ktorý sa v tohtoročných voľbách v auguste usiluje o šieste funkčné obdobie, opakovane obvinil Rusko zo snahy prinútiť Bielorusko, aby upustilo od svojej post-sovietskej nezávislosti. Lukašenko sa počas svojej 26-ročnej vlády spoliehal na ruské dotácie a politickú podporu.

Lukašenko má dlhoročné skúsenosti s obviňovaním cudzích mocností zo svojich vlastných problémov, ale nedávno obrátil svoju propagandistickú mašinériu zo západu smerom na Rusko.

Follow the money

Jedným z dôvodov obratu proti Rusku bol kolaps cien ropy spôsobený pandémiou koronavírusu. V minulosti Bielorusko produkovalo najmenej desať percent, podľa niektorých odhadov až dvadsať percent svojho HDP nákupom ropy z Ruska za zvýhodnenú cenu, jej následným spracovaním a drahším predajom do Európy. Táto hra sa však skončila, keď Rusko začalo požadovať trhové ceny ropy a zároveň ceny spracovaných výrobkov klesali.

Avšak až zatknutie desiatok Rusov, obvinených z plánovania destabilizácie Bieloruska počas predvolebnej kampane, posúva politické napätie medzi krajinami na nové maximum. Niektorí pozorovatelia vidia tento krok ako doteraz najväčšiu senzáciu Lukašenkovej prezidentskej kampane.

Nepili vodku, preto boli podozriví

V stredu vláda zverejnila videozáznam nočnej razie v sanatóriu neďaleko Minsku, počas ktorej bolo zatknutých 32 ruských vojakov. Ďalšia osoba bola zatknutá na juhu krajiny. Na videu je vidieť ťažko ozbrojených dôstojníkov bieloruskej bezpečnostnej služby, ktorá je stále známa svojím menom zo sovietskych čias – KGB, ako vrazia do izieb obsadených údajnými žoldniermi. Zobrazuje niekoľko svalnatých Rusov v putách, ruské pasy a kopy stodolárových bankoviek.

Medzi veci zadržané pri razii patrili aj peniaze a telefónne karty zo Sudánu a texty napísané v arabčine, ktoré naznačujú, že zatknutí Rusi mohli byť na ceste do alebo zo severnej Afriky, a nie na misiu zameranú proti Bielorusku.

Zatknutí Rusi podľa správy Bieloruskej štátnej tlačovej agentúry (Belta) vzbudili podozrenie hneď po príchode do Bieloruska, pretože „mali tri ťažké kufre, nosili vojenský štýl oblečenia a správali sa na ruských turistov netypicky – vyhýbali sa alkoholu a nočným klubom“.

Belta taktiež uviedla, že všetkých 33 zadržaných osôb bolo členmi ruskej Wagnerovej súkromnej armády.

Wagnerova skupina – sprostredkovateľ ruských záujmov

Moskva odmieta akékoľvek prepojenie na ruské súkromné vojenské skupiny, ako je napríklad spomínaná Wagner Group, ktorá pôsobí v aktívnych vojnových zónach.

Rovnako ako mnoho iných, aj Wagnerovu skupinu ruská vláda používa ako svojho „zástupcu“ na riešenie politických a geopolitických dopadov. Totižto práve súkromná armáda má potenciál byť Putinovou najúčinnejšou zbraňou pri dosahovaní cieľov ruskej zahraničnej politiky, pri súčasnom zachovaní možnosti dôveryhodného zapierania týchto aktivít. V prípade potreby vie dať Rusko od nej ruky rýchlo preč.

Podstatné je, kto kontroluje skupinu nielen administratívne, ale i finančne, a nakoľko sa na tejto kontrole podieľa práve Kremeľ. Otázkou je teda samotná „súkromná“ povaha skupiny.

Wagnerova armáda je spätá s podnikateľom Jevgenijom Prigožinom. Ten sa neslávne preslávil, keď jeden z jeho „podnikov“, trolia farma v Petrohrade Internet Research Agency (IRA), zasahovala do amerických prezidentských volieb v roku 2016. Prigožin, ktorý má zároveň úzke väzby na ruského prezidenta, má prezývku „Putinov kuchár“.

Bolo Bielorusko naozaj cieľom?

Zachar Prilepin, ruský spisovateľ, ktorý bojoval na východnej Ukrajine na strane separatistických povstalcov, v stredu povedal ruským médiám, že pozná niekoľkých zadržaných mužov. Tí sú podľa jeho slov veteráni jeho bývalej jednotky v Donecku, na území ktorého separatisti v roku 2014, po anexii Krymu, vyhlásili Doneckú ľudovú republiku.

Podľa Prilepina sa muži možno nachádzali na území Bieloruska počas toho ako smerovali na misiu niekde inde. Zatknutí Rusi vraj pravdepodobne prechádzali Bieloruskom na ceste do konfliktných zón v Afrike, kde sa Wagnerovi bojovníci intenzívne zapájajú do vojnových operácií.

„Rusko mnoho rokov využíva Bielorusko na rozmiestňovania špeciálnych vojenských jednotiek do iných krajín. Bielorusko o tom všetkom vedelo a až donedávna Rusom ponúkalo svoju asistenciu a pomoc,“ uviedol nezávislý vojenský expert z Minsku Alexander Alesin.

Podľa Alesina je zadržanie členov Wagnerovej skupiny súčasťou Lukašenkových snáh o mobilizáciu podpory pred voľbami. Úrady sa vraj týmto krokom snažia vyvolať u ľudí strach tým, že vymýšľajú príbeh o ruských militantoch. „Záznam zo zatýkania pôsobí hlúpo. Keby 33 členov Wagnerovej skupiny skutočne plánovalo prevrat, nemali by oblečené uniformy a tričká s nápisom „Rusko“ a zdržiavali by sa iba na jednom mieste,“ povedal Alesin.

Bielorusko vidí situáciu inak

Lukašenko vykreslil Bielorusko ako cieľ žoldnierov a zvolal zasadnutie bezpečnostnej rady. Zároveň nariadil veliteľovi KGB, aby požiadal Rusko o oficiálne vysvetlenie. „Je potrebné okamžite požiadať príslušné ruské štruktúry, aby vysvetlili, čo sa deje,“ uviedol.

Ruské veľvyslanectvo v Bielorusku tieto skutočnosti nechcelo komentovať. Od bieloruských orgánov vraj nedostalo oficiálne informácie o zadržaní ruských občanov.

Bieloruské orgány činné v trestnom konaní mali konať na základe tipu, že do Bieloruska pricestovalo viac ako 200 žoldnierov s cieľom destabilizovať krajinu.

Rastúca opozícia v Bielorusku

Kritici tvrdia, že zo strany Lukašenka ide iba o propagandistický manéver na odpútanie pozornosti z domácej politickej scény, keďže sám Lukašenko čelí rastúcej domácej opozícii.

Po júnovom zatknutí dvoch potencionálnych kandidátov na prezidenta sa v Minsku a ďalších mestách po celej krajina rozpútali demonštrácie, proti ktorým tvrdo zasiahla polícia. Tretieho záujemcu o prezidentské kreslo, bývalého bieloruského veľvyslanca v USA Valerija Cepkala, by pravdepodobne čakal podobný osud, keby neodišiel do Ruska, kde sa vyhol zatknutiu.

Po zatknutí Lukašenkovho najsilnejšieho potencionálneho rivala Viktora Babaryka, sa Lukašenko vystatoval tým, že prekazil sprisahanie z Moskvy, ktoré malo za cieľ zvrhnúť jeho vládu. Toto tvrdenie bolo vnímané ako nemotorný pokus o získanie podpory Západu.

Ženské trio vs Lukašenko

Tri ženy – Svetlana Tichanovská, Maria Kolesniková a Veronika Cepkalo – vytvorili alianciu vo voľbách proti prezidentovi Alexandrovi Lukašenkovi. Uchádzajú sa o post prezidentky namiesto svojich manželov, ktorých kandidatúra bola prekazená.

Svetlana Tichanovská sa stala hlavnou opozičnou kandidátkou, keď uväznili jej manžela, známeho bieloruského bloggera Sergeja Cichanovského.

Tichanovskej spojenkyne v boji o prezidentské kreslo predstavujú ďalšie dve ženy, Veronika Cepkalo, ktorej manžel bol z kandidátky vyradený po tom, ako volebná komisia vyhlásila niektoré ním nazbierané podpisy za neplatné a Maria Kolesniková viedla kampaň Viktora Babaryka. Práve Babaryko bol hlavným súperom Lukašenka, až kým ho nezadržali a obvinili zo sprenevery a podvodu.

Zdá sa, že aliancia žien zvýšila Cichanovskej šance vo voľbách, pričom zdôrazňuje tému vedúcej úlohy žien v Bielorusku. Predpokladá sa, že práve to povedie k zmenám v krajine bez ohľadu na výsledok volieb.

Dochádza Bielorusom trpezlivosť s diktátorom?

Dôvera v autoritatívneho prezidenta postupne upadá aj preto, že bagatelizoval pandémiu koronavírusu ako „nič viac ako masovú psychózu“, ktorú by bolo možné odvrátiť vodkou, jazdou na traktore alebo návštevou sauny. Bielorusko má teraz jedno z najvyšších čísiel miery infekcie na obyvateľa v Európe.

Pred dvomi týždňami 14. a 15. júla podľa Výboru pre ochranu novinárov zadržali najmenej 17 novinárov, ktorí pokrývali protesty proti rozhodnutiu volebného orgánu o odmietnutí opozičných prezidentských kandidátov Valerija Cepkala a Viktora Babaryka.

Bielorusko je na 153. mieste zo 180 krajín v Svetovom indexe slobody tlače 2020. Pre porovnanie, Slovensko sa umiestnilo na 33. priečke, čo je však výrazný prepad oproti roku 2016, kedy Slovensku patrilo 12. miesto.

Bielorusko je tiež jedinou krajinou v Európe, ktorá uplatňuje trest smrti. Podľa aktivistov za ľudské práva sú v súčasnosti štyria čakatelia na trest smrti. Organizácie zaoberajúce sa ochranou ľudských práv uviedli, že od roku 1991 bolo v Bielorusku odsúdených na smrť viac ako 400 ľudí.