Mýty a fakty o kauze Skripaľ

Mýty a fakty o kauze Skripaľ

Bývalého ruského agenta Sergeja Skripaľa a jeho dcéru Júliu našli 4. marca 2018 v juhoanglickom meste Salisbury otrávených neznámou látkou, ktorá bola poľa následných testov identifikovaná ako nervovoparalytický jed A234 zo skupiny Novičok. Veľká Británia obvinila z útoku Rusko, ktoré samozrejme svoju účasť na akcii odmieta. Pozrime sa na fakty a tiež na mýty a dezinformácie, ktoré sa okolo celého prípadu neustále objavujú.

Minulosť Sergeja Skripaľa

Sergej Skripaľ sa narodil 23. júla 1951 v Kaliningradskej oblasti. V roku 1972 dokončil školu špecializovanú na výcvik ženijného vojska s kvalifikáciou na výsadkára. Vojenskú kariéru teda začal ako výsadkár v sovietskej armáde. Na základe vynikajúci pracovných výsledkov bol z výsadkového vojska preložený do vojenskej spravodajskej služby (GRU). Na začiatku 90.-tych rokov 20. storočia pôsobil na ruskom veľvyslanectve na Malte. V roku 1994 bol vyslaný s krytím vojenského diplomata do Madridu. Tam bol podľa viacerých zdrojov naverbovaný britským agentom Pablom Millerom[1] do britskej tajnej služby (MI6). V roku 1996 sa kvôli zdravotným problémom vrátil naspäť do Moskvy, kde pokračoval v práci pre GRU ako riaditeľ personálneho oddelenia a tiež pre MI6. Do dôchodku odišiel pravdepodobne v roku 2000 v hodnosti plukovníka.

Sergej Skripaľ bol teda dôležitým dvojitým agentom pracujúcim pre britské a ruské tajné služby. V decembri 2004 bol ale v Rusku zatknutý a odsúdený za velezradu a špionáž  na 13 rokov väzenia v tábore nútených prác Mordovia a k odobraniu vojenskej hodnosti. Podľa ruských žalobcov odovzdal MI6 množstvo tajných dokumentov a údajov, vrátane identít údajne až 300 ruských agentov v zahraničí. V roku 2010 však bol omilostený prezidentom Putinom a následne prebehla výmena desiatich agentov medzi Ruskom a USA, vrátane Skripaľa. Ten sa následne natrvalo usadil vo Veľkej Británii v meste Salisbury

Život rodiny v Salisbury

Presťahovanie do Veľkej Británie prinieslo rodine Sergeja Skripaľa šťastie iba na krátku dobu. Spoločne s manželkou Ľudmilou si kúpili dom a navonok pôsobili ako štandardní dôchodcovia, ktorých si susedia obľúbili. Skripaľ vysoko pravdepodobne pokračoval v spolupráci s britskými, ale aj ďalšími spravodajskými službami krajín NATO. Bojovať proti ruskej rozviedke pomáhal minimálne štyrom krajinám NATO, vrátane Českej republiky, ktorú minimálne raz, ale pravdepodobne viackrát navštívil aj osobne. Spolupracoval tiež s Výborom NATO pre kontrarozviedne činnosti a napríklad v Estónsku pomohol odhaliť niekoľko ruských špiónov.

Pre rodinu však následne prišli ťažké časy, ktoré zahŕňali tiež viacero podozrivých udalostí: V roku 2011 manželke Ľudmile diagnostikovali rakovinu, na následky ktorej zomrela v októbri 2012. Skripaľovi pomohli v tomto období deti. V lete 2015 však dcéra Júlia odišla žiť za svojím partnerom do Moskvy. Sergejov starší brat následne zomrel v roku 2016 po prudkom poklese telesnej váhy. Sergejov syn Saša odišiel so svojou snúbenicou v júli 2017 na dovolenku do ruského Petrohradu, kde zomrel na náhle zlyhanie pečene. So situáciou sa vyrovnával iba ťažko a najmä vďaka dcére Júlii, s ktorou bol v častom kontakte cez Skype a tešil sa na jej osobnú návštevu Salisbury v marci 2018.

Pokus o vraždu

Britským vyšetrovateľom sa po veľmi obšírnom a komplexnom vyšetrovaní, ktoré zahŕňalo tiež preskúmanie až 11 000 hodín kamerových záznamov zo Salisbury a z letísk, ale aj z iných miest, podarilo veľmi detailne popísať časový harmonogram udalostí, ktoré viedli k pokusu o zavraždenie Sergeja Skripaľa a  jeho dcéry Júlie.

Ruskí agenti GRU, ktorí boli poverení realizáciou útoku v Salisbury prišli do Veľkej Británie len dva dni predtým, než sa pokúsili zavraždiť Sergeja Skripaľa a utiekli späť do Moskvy už niekoľko hodín po útoku 4. marca 2018. Po prílete na londýnske letisko Gatwick 2. marca krátko pred 15:00 hod. letom SU 2588 ruskej spoločnosti Aeroflot sa muži cestujúci na falošné pasy s menami Alexander Petrov a Ruslan Boshirov presunuli do hotela City Stay na Bow Road v mestskej časti East London.

Následne 3. marca, v deň keď priletela na návštevu svojho otca aj Júlia Skripaľová, uskutočnili obaja agenti GRU prieskumnú misiu v Salisbury vrátane okolia domu Skripaľa, kde ich zachytili bezpečnostné kamery, aby sa nakoniec 4. marca vrátili opäť z Londýna do Salisbury a použili nervovú látku vysoko pravdepodobne jej nastriekaním na kľučku domu. Aj v tento deň boli zachytení bezpečnostnými kamerami v blízkom okolí domu Sergeja Skripaľa v čase útoku a aj na viacerých ďalších miestach počas ich pohybu na letisko Gatwick, odkiaľ odleteli útočníci letom SU 2585 naspäť do Moskvy krátko pred 23:00. V tom čase už Sergej Skripaľ a jeho dcéra Júlia bojovali o svoj život po tom, čo ich objavili bez známok života o 16:15 hod. na lavičke v centre mesta Salisbury.

Sergej Skripaľ, jeho dcéra Júlia, ale aj policajt Nick Bailey, ktorý ich objavil v centre mesta, zrealizovaný pokus o vraždu vďaka rýchlemu a špičkovo zrealizovanému lekárskemu zásahu prežili, aj keď dlhodobý dopad otravy Novičokom na zdravie obetí je neznámy a ťažko určiteľný aj pre lekárov. Menšie šťastie však mala nevinná obeť Dawn Sturgess, ktorá na seba 30. júna 2018 nastriekala Novičok vo viere, že to je parfum, ktorý jej daroval jej priateľ Charlie Rowley. Ten našiel parfum na prechádzke v parku v Salisbury. Dawn Sturgess zomrela na následky otravy Novičokom 8. júla 2018.

Obvinenie Ruskej federácie a dekonšpirácia agentov GRU

Veľká Británia už od začiatku podozrievala z útoku Rusko, ktoré okrem technických spôsobilostí malo najmä motív, aby zavraždilo Skripaľa.

Dôsledkom britskej komunikácie so spojencami v NATO a partnermi v EÚ bolo vyhostenie časti ruských diplomatov z USA a väčšiny krajín Európskej únie[2]. Už 12. marca, teda osem dní po útoku sa verejne vyjadrila britská premiérka Theresa Mayová, že za útokom na bývalého ruského agenta Sergeja Skripaľa a jeho dcéru v Salisbury stojí s „najvyššou pravdepodobnosťou“ Ruská federácia. Britským poslancom to povedala po rokovaní Národnej bezpečnostnej rady. Predvolala si tiež ruského veľvyslanca, aby oficiálne vysvetlil, ako sa do Salisbury dostal nervový plyn vyrábaný v Rusku.

Rusko pochopiteľne svoju rolu pri pokuse o vraždu Skripaľa od začiatku rezolútne odmietalo. Rozprúdilo tiež klamlivú a dezinformačnú kampaň, o ktorej si povieme viac v ďalšej kapitole. V septembri a následne začiatkom októbra však boli zverejnené výsledky vyšetrovania a podozrenie sa nielen že potvrdilo, ale bola preukázaná tiež séria zlyhaní ruskej spravodajskej služby GRU, na základe ktorých boli dekonšpirované viaceré operácie (pokus o odpočúvanie Nórskeho parlamentu, pripravovaný útek pre Juliana Assangea z Británie, pokus o kybernetický útok na OPCW v Holandsku, atď.) a najmä množstvo agentov tejto spravodajskej služby.

Británia na základe zozbieraných dôkazov vydala začiatkom septembra 2018 európsky zatykač na dvojicu Rusov, ktorých oficiálne obvinila z pokusu o vraždu bývalého ruského špióna a jeho dcéry. Podľa britskej premiérky obaja podozriví pracujú pre ruskú vojenskú rozviedku GRU, pričom plán útoku v juhoanglickom Salisbury musel byť schválený nielen vedením GRU, ale aj vysokopostavenými štátnymi predstaviteľmi Ruska.
Vyšetrovatelia, investigatívni novinári, ale aj bežní ruskí občania postupne jednoznačne dekonšpirovali nielen oboch už predtým podozrivých páchateľov a agentov GRU Alexandra Petrova a Ruslana Boshirova, ale zistili aj identitu ďalšieho agenta, ktorý bol zapojený do operácie. Agenti, ktorí mali byť podľa ruského prezidenta Putina iba „bežní nevinní turisti“ sú dlhoročnými profesionálmi GRU s množstvom realizovaných operácií.

Reálnym menom agenta Boshirova je Anatolij Čepiga. Do prostredia ruských bezpečnostných služieb sa Čepiga dostal po absolvovaní Ďalekovýchodnej vyššej veliteľskej školy (DVOKU). Z Chabarovska ho prevelili do Moskvy, odkiaľ pokračoval v kariére v bezpečnostných štruktúrach. Po pôsobení počas anexie Krymu dokonca podľa ruských médií a Bellingcatu získal za svoju účasť počas okupácie ukrajinského polostrova najvyššie štátne vyznamenanie Hrdina Ruskej federácie od prezidenta Vladimira Putina. Podľa ruského investigatívneho novinára Sergeja Kaneva, ktorý pomáhal s vyšetrovaním Bellingcatu, sa Čepiga dokonca mal podieľať na úteku ukrajinského prezidenta Viktora Janukovyča cez Krym do Ruska.

Reálnym menom agenta Petrova je na základe výskumu investigatívcov Bellingcatu Alexander Jevgenievič Miškin. Aj on nesie vyznamenanie Hrdina Ruska z roku 2014, čo mohlo byť za jeho aktivity na Ukrajine počas revolúcie na Majdane a anexie Krymu. Podľa Bellingcatu ho vypátrali podľa falošného pasu, ktorý ich priviedol na petrohradskú adresu oproti ubytovni vojenskej akadémie. Stoviek absolventov sa pýtali na Alexandra Petrova a dopracovali sa k jeho menu Miškin. Potom už ľahko zistili, že jeho auto je zaregistrované na sídlo vojenskej rozviedky v Moskve. Miškin alias Petrov vyštudoval elitnú vojenskú lekársku akadémiu a stal sa vojenským doktorom námorných síl Ruskej federácie. Bol špecialistom na psychológiu pri hlbokovodnom potápaní. Ešte počas štúdií ho podľa Bellingcatu zverbovala GRU a v roku 2010 ho prevelili do Moskvy.

Ruská webová stránka Fontanka následne identifikovala aj tretieho agenta GRU Sergeja Fedotova (falošné meno) ako osobu zapojenú do pokusu o otrávenie bývalého agenta Sergeja Skripaľa. Zatiaľ nie je známe jeho reálne meno, ale jeho údaje z pasu, neexistujúce záznamy o živote či cestovné údaje ho usvedčujú z jasného prepojenia na ruskú rozviedku.

Je zrejmé, že Rusko obvinených agentov do Veľkej Británie nevydá. Na druhej strane bude pre všetkých zúčastnených ďalšie cestovanie mimo Ruskej federácie nielen obtiažne, ale aj nebezpečné. Navyše ruský minister obrany zvolal po sérii zlyhaní ruských tajných služieb 6.10.2018 mimoriadnu poradu, na ktorej bolo na základe analýzy činností všetkých skupín pôsobiacich v rámci vojenskej rozviedky GRU pri ruskom ministerstve obrany konštatované, že agenti GRU „nedodržiavali elementárne zásady nelegálnej a agentúrnej práce v zahraničí“.

Ruská propaganda a dezinformácie o kauze Skripaľ

Ako sme už spomínali, podľa britských vyšetrovateľov stojí Rusko za masívnou dezinformačnou kampaňou, ktorá šírila konšpirácie a lži prostredníctvom tisícok falošných účtov na sociálnych sieťach už bezprostredne po otrávení dvojitého agenta Sergeja Skripaľa a jeho dcéry. Podľa dostupných informácií bolo do propagandistickej kampane zapojených približne 2800 internetových účtov. Lživé príspevky o pokuse o vraždu Sergeja Skripaľa a jeho dcéry Júlie v anglickom meste Salisbury si vďaka nim na sociálnych sieťach pozrelo až 7,5 milióna ľudí. Hlavnou úlohou zdieľaných príspevkov malo byť vyvolanie pochybností o tvrdení britskej premiérky Theresy Mayovej, že za otrávenie Skripaľa je priamo zodpovedný Kremeľ.

Kampaň EU vs. Disinformation, ktorá pravidelne monitoruje kremeľskú propagandu a dezinformácie, napočítala až 20 verzií, ktoré o otrave Skripaľa šírili kremeľské médiá. Na ukážku zopár verzií:

  • Skripaľa otrávili Briti, aby mohli posilniť protiruské nálady (zdroj: TV Rossija 1);
  • Za otravou stojí Ukrajina (TV Rossija 1);
  • Útok zosnovala Mayová, pretože je priateľka so šéfkou CIA Ginou Haspelovou (Zvezda);
  • Skripaľ sa náhodne predávkoval (RIA Novosti);
  • Skripaľ bol pašerák chemických zbraní (Pravda).

Samostatnou kapitolou bola reakcia Kremľa na odhalenie mien konkrétnych agentov, ktorí mali zrealizovať samotný útok. Najprv Kremeľ vyhlásil, že také osoby, ktoré Briti pomenovali a ukázali na videu ani neexistujú, nie sú to Rusi a zjavne ide o britských hercov. Následne Putin osobne potvrdil, že tie osoby našli a ide o turistov, ktorí si boli pozrieť katedrálu v Salisbury. Vyzval ich, aby prehovorili s novinármi, čo na ďalší deň títo ľudia aj urobili a v rozhovore pre televíziu RT potvrdili, že sú to iba podnikatelia, ktorí išli do Británie na výlet. Keď však investigatívni novinári, vyšetrovatelia, ale aj bežní občania v Rusku zistili a potvrdili, že ide o agentov GRU, Kremeľ úplne otočil a najmä odmietol kauzu ďalej komentovať a nakoniec sám prezident Putin začal na Skripaľa masívne útočiť výrazmi ako „zradca vlasti a spodina ľudstva“.

Aj rôzni slovenskí politici, „analytici“ či „komentátori“, tak ako aj veľakrát predtým, šírili kremeľskú propagandu na rôznych dezinformačných weboch a v tzv. alternatívnych médiách. Tvrdenia Danka, Blahu, Banáša, Hrnka, Harabina a ďalších o neexistencii dôkazov proti Rusku, o potrebe všetko dôkladne analyzovať, o sprisahaní proti Rusku či dokonca proti Slovensku a podobné nezmyselné vyhlásenia, sú vo svetle neodškriepiteľných dôkazov o konkrétnych identitách ruských agentov GRU zapojených do operácie veľmi pochybné, dokonca až nezmyselné a spochybňujúce slovenské zahraničnú politiku a základné bezpečnostné záujmy. Naopak, sú presným zrkadlom ruskej propagandy, ktorou uvedení páni a aj viacerí ďalší dlhodobo operujú.

Otázkou je, čo tým sledujú. Lacné politické body by boli tým najmenším problémom, zámerné spochybňovanie nášho členstva v EÚ a NATO a zámerné podrývanie bezpečnostnej chrbtice nášho štátu, tým najväčším. Útok vládnej organizácie Ruskej federácie chemickou zbraňou v členskej krajine EÚ a u jedného z našich najbližších a najsilnejších spojencov v NATO je neprípustný. Vágna reakcia našej vlády na takýto útok je o to viac šokujúcou realitou.  

[1] Pablo Miller, tiež známy ako Antonio Alvarez de Hidalgo bol agentom MI6. Pracoval ako prvý tajomník Ministerstva zahraničných vecí Spojeného kráľovstva. 13. júna 2015 bol vyznamenaný Rádom britskej ríše (OBE) za „službu britskej zahraničnej politike“. Pozri viac: https://wikispooks.com/wiki/Pablo_Miller

[2] Pozn.: Slovensko sa pod tlakom SNS vo vládnej koalícii nepridalo, čo poškodil naše vzťahy s viacerými spojencami.