V poslednom čase sa stáva už akýmsi novým ruským trendom obviňovať svojich protivníkov z nacizmu. Kto všetko je podľa Kremľa ovládaný „nacistickými silami“?
Nárast extrémizmu a čoraz väčší počet radikálne pravicovo orientovaných ľudí a politikov nie je v Európe (a ani u nás na Slovensku) novou témou. Potvrdzujú to aj prieskumy inštitútu Political Capital, ktorý sa venuje práve tejto problematike. Čoraz častejšie je však práve táto skutočnosť prekrúcaná a využívaná na účely vytvorenia dojmu, že celá Európa je ovládaná nacistami. Táto konšpiračná teória je poskladaná z veľa malých dielikov, ktoré sa k nám dostávajú z ruských médií. Na niektoré z týchto dezinformácii sme sa pozreli bližšie.
Častým terčom takýchto obvinení je aj štát, v ktorom nacizmus v historickom kontexte skutočne napáchal veľa zlého – Nemecko. Ruský moderátor Dmitrij Kiselev napríklad vo svojej relácii obvinil kancelárku Angelu Merkelovú, že jej politika nesmeruje k prepájaniu Európy, ale k vytvoreniu možností na expanziu do východnej a strednej Európy. Zmienil pritom, že sa opiera o tú istú geopolitickú koncepciu ako vysokí predstavitelia Tretej ríše, ktorou je nutnosť vytvorenia životného priestoru (Lebensraumu) pre Nemecko.
Ďalšou takouto dezinformáciou je tvrdenie, ktoré odznelo v ruskej relácií Čas prezradí. Bol tu vykreslený obraz sprisahania Západu proti Rusku, vyvolávania cielenej rusofóbie a snaha o vyhladenie Rusov, pričom by na to mali byť použité rovnaké praktiky, ktoré využívali nacisti proti Židom počas druhej svetovej vojny. Tento „geopolitický rasizmus“ mali údajne naplánovať nacisti v americkej politike, ktorí majú úzke prepojenie s Európskou úniou.
Ďalšie dezinformácie o „nacistických silách“ sa v poslednom čase objavili aj v mnohých iných ruských médiách. Namierené boli napríklad proti Litve, kde sa majú údajne vo veľkej miere porušovať práva rusky hovoriacej menšiny, Lotyšsku, ktoré bolo falošne obvinené z toho, že absolventov vyznamenáva prsteňmi so svastikou, Ukrajine, o ktorej sa dezinformácie týkajúce sa tejto oblasti objavovali opakovane, a už spomínaným Spojeným štátom a celej Európskej únii či NATO. V Rusku boli, samozrejme, nacisti detekovaní len v radoch vládnej opozície.
Paradoxom však je, že dejiny vyučované v Rusku, ktoré sa týkajú obdobia, kedy mal na našom kontinente nacizmus skutočne veľký vplyv, sú diametrálne odlišné od tých, ktoré poznáme zo škôl my. V niektorých prípadoch zachádzajú až do takého extrému, že napríklad vyjadrenia „názorov“, že sa Rusko aktívne podieľalo na invázii do Poľska v roku 1939 alebo že Hitler a Stalin na začiatku vojny úzko kooperovali, sú v krajine protizákonné.
