Rusi si vymýšľajú, hekujú a špehujú Západ. Tomu už dochádza trpezlivosť

Rusi si vymýšľajú, hekujú a špehujú Západ. Tomu už dochádza trpezlivosť

Rusko ukazuje, že k dosiahnutiu svojich cieľov sa okrem použitia vojenskej sily dajú použiť aj iné nástroje. V Európe Kremeľ využíva napríklad kybernetické útoky, šírenie propagandy ale aj prácu tajných služieb. 

Proti zásahom Ruska do interných záležitostí európskych krajín prostredníctvom svojich tajných služieb, informačných technológií a propagandy sa pravidelne ozývajú európski politici a tajné služby. 

Aj Slovenská informačná služba (SIS) vo výročnej správe za rok 2018 upozorňuje pred aktivitami ruských spravodajských služieb, ktoré sú zamerané proti strategickým cieľom Slovenska a jeho členstvu v Európskej únii (EÚ) a Severoatlantickej aliancii (NATO). 

Tieto aktivity nepoľavujú ani počas koronakrízy, ktorú Kremeľ, podobne ako iné krízy, využíva na svoju propagandu a podrývanie západných štruktúr. 

Proti ruským, ale aj čínskym propagandistickým operáciám cieleným proti EÚ a NATO sa vymedzil aj generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg, podľa ktorého sa tieto operácie snažia poškodiť reputáciu NATO. 

O ruských a čínskych dezinformáciách píše aj najnovšia správa o šírení dezinformácií v EÚ od programu European External Action Service (EEAS), ktorý spadá práve pod EÚ. 

Holandsku sa nepáči ruská propaganda

Nedávno o ruských aktivitách v Holandsku vydala vyhlásenie aj holandská ministerka vnútra Kasja Ollongren. Podľa nej práve Rusko šíri v Holandsku cez sociálne siete dezinformácie o koronavíruse. 

Ollongren tvrdí, že za šírenie týchto dezinformácii nie je možné niekoho trestne stíhať, pretože nespadajú do oblastí s ilegálnym obsahom, akým je napríklad detská pornografia, hate speech alebo podpora terorizmu. 

Ollongren preto nabáda sociálne siete i politikov, aby boli čo najviac transparentní a postavili sa proti šíreniu výmyslov.

Mama Merkelová varuje matičku Rus 

V poslednej dobe zarezonovali aj vyjadrenia nemeckej kancelárky Angely Merkelovej, ktorú v Nemecku volajú familiárne Mutti – mama. Tá ostro obvinila Rusko z hybridnej vojny – využívania dezinformačných kampaní a kybernetických útokov v Nemecku. 

Jeden z takých útokov sa odohral v roku 2015 na nemecký parlament. Hackeri odcudzili približne 16 gigabajtov dát a nechali sieť paralyzovanú na niekoľko dní. Zároveň sa im podarilo nabúrať do dvoch e-mailových schránok Angely Merkelovej. 

Cieľom malo byť získanie citlivých dát, ktoré mali byť použité na destabilizáciu politického systému pred federálnymi voľbami v roku 2017. 

Nemecké spravodajské služby spolu s IT špecialistami FBI sa snažili zrekonštruovať kybernetický útok a získať dôkazy o jeho pôvodcovi päť rokov. 

Nakoniec ich stopy zaviedli k hekerskej skupine Fancy Bear alebo APT28 pracujúcu pre ruskú vojenskú tajnú službu GRU.

Lídrom útoku má byť podľa Nemcov agent GRU  Dimitrij Badin, na ktorého vydal nemecký prokurátor zatykač. Badin je mimochodom aj v hľadáčiku americkej FBI. 

Rusko takéto obvinenia popiera a vyžaduje predloženie dôkazov o ruskom podiele na tomto útoku. GRU však nie je obviňovaná len z tohto útoku. 

Západné tajné služby ju podozrievajú aj z atentátu na bývalého ruského agenta Sergeja Skripaľa v Anglicku, za hekerský útok v Haagu, z pokusu o prevrat v Čiernej Hore alebo z kyberútoku na americké voľby. 

Merkelová taktiež spomenula minuloročný atentát na Gruzínca v Berlíne, ktorý spáchal agent ruskej tajnej služby FSB. Nemecko kvôli tomu vyhostilo dvoch ruských diplomatov. 

Prezamestnané ruské ambasády

Tajné služby tvoria dôležitú súčasť ruských vplyvových operácií v zahraničí. V kontexte napätých česko-ruských vzťahov kvôli niekoľkým nedávnym udalostiam (premiestnenie sochy Koneva, postavenie pamätnej tabule Vlasovcov, premenovanie námestia v Prahe, kde sídli ruská ambasáda na Námestie Borisa Nemcova), vzbudila vášne v Česku informácia o tom, že Rusi mali poslať do Česka agenta s diplomatickým krytím, ktorý mal mať pri sebe jed ricín. 

Išlo o agenta ruskej tajnej služby Viktora Končakova. Ten tvrdí, že pri sebe žiadny ricín nemal a doniesol len dezinfekciu a cukríky. Rusko požiadalo o policajnú ochranu pre tohto „diplomata“, ktorú mu Česko aj poskytlo. 

Ruská ambasáda v Prahe patrí k najväčším v Európe. V súčasnosti 120 členov (43 diplomatov a 77 členov personálu), pričom ešte ruský generálny konzulát v Karlových Varoch má štyroch diplomatov a šesť členov personálu a generálny konzulát v Brne má štyroch diplomatov a štyroch členov personálu. Dokopy tak ide o 138 ľudí iba v Českej republike.

Naproti tomu USA majú v Česku približne 70 ľudí a Čína okolo 30. Vo Veľkej Británii je na ruskom veľvyslanectve akreditovaných 58 diplomatov. Tieto čísla naznačujú, aké nepomerne veľké diplomatické zastúpenie majú Rusi v Česku. 

Taktiež Nórsko odhalilo na ruskej ambasáde v Oslu troch agentov spomínanej ruskej tajnej služby GRU, ktorí tam vystupovali oficiálne ako diplomati. 

Podľa Nórov je však skutočný počet ruských agentov v krajine omnoho vyšší. Nórska tajná služba PST dlhodobo varuje pred pôsobením ruských a čínskych agentov v krajine.

Tí sa pod diplomatickým krytím snažia nadviazať kontakty s miestnymi politikmi a dostať sa tak bližšie k citlivým politickým informáciám.