Podľa prieskumu, o ktorom informovalo Rádio Slobodná Európa, je Rusko v severských krajinách oveľa menej populárne ako vo zvyšku Európy. Možno práve preto v minulom roku prestali pôsobiť dánska, fínska, švédska a nórska mutácia ruského Sputnika. V prostredí, kde sú ruská politika a činy z princípu nepopulárne, je takmer nemožné vytvoriť základňu priaznicov pomocou otvorenej prokremeľskej rétoriky – aj napriek tomu, že bola šírená v miestnom jazyku.
V nedávnej analýze metód prokremeľskej dezinformačnej kampane poukázali East StratCom Task Force na to, že v pobaltských štátoch sa zameriava na rusky hovoriacu menšinu. V strednej Európe sú najefektívnejšie “alternatívne” webstránky, kým v Škandinávii prevláda trollovanie.
Prečo je práve trollovanie preferovanou propagandistickou metódou v krajinách, kde sa prokremeľské postoje stretávajú s takým výrazným odporom? Ak cieľové publikum vykazuje silnú odolnosť voči vysielaným politickým odkazom, tak na scénu prichádza vyvolávanie strachu, nepokoja a zmätku medzi novinármi a inými komunikačnými kanálmi, ktoré má za úlohu prinútiť týchto novinárov k autocenzúre a prípadne ku kolektívnej opatrnosti, ktorá bola počas studenej vojny známa ako “finlandizácia”.
Príkladov trollovania a zastrašovania je plná Škandinávia: Fínsko pozná smutný, ale veľmi dobre zdokumentovaný prípad investigatívnej novinárky Jessikky Aro, keď boli na Rusko otvorene napojení aktivisti obvinení zo zastrašovania novinárov venujúci sa Rusku alebo odhaľovaniu trollov. Len nedávno fínsky občan Johan Bäckman, ktorý stojí pred súdom práve pre takéto zastrašovanie, nedostal povolenie na kúpu rozhlasovej stanice vo fínskom Tampere. Dôvodom boli obavy, že by sa jeho rádio mohlo stať hrozbou pre národnú bezpečnosť, tvrdí fínska stanica YLE.
Vo Švédsku odsúdili na podmienečný trest a pokutu 55-ročného trolla, čo šíril dezinformácie o švédskom komentátorovi a expertovi, ktorý je známy svojím odmeraným postojom voči Rusku. Na jeseň zas odhalili Švéda, čo pod viacerými prezývkami trolloval švédsky internet zo svojho pracoviska v parlamente, až kým naňho neprišli a nebol prepustený.
Nórska tajná služba zas nedávno publikovala výročnú správu, v ktorej označila zastrašovanie a vydieranie Nórov ruskými úradmi za jednu z hlavných hrozieb pre národnú bezpečnosť. V tomto prípade boli obeťami najmä nórski občania, ktorí majú nórsko-ruské občianstvo, prípadne majú rodinu v Rusku alebo do Ruska pravidelne cestujú.
Zdá sa, že zastrašovanie jednotlivcov je čoraz obľúbenejšia praktika a úspešná alternatíva k priamemu oslovovaniu cieľových skupín obyvateľov pomocou propagandy. V škandinávskych krajinách sa kladie dôraz na dôveru medzi ľuďmi, ktorá je individuálnym zastrašovaním narušená. Práve preto je možné, že sú tieto krajiny menej odolné voči osobnému zastrašovaniu ako spoločnosti v iných štátoch, v ktorých je úroveň medziľudskej dôvery nižšia.
Článok je voľným prekladom originálneho článku Intimidation as a propaganda tool in the Nordic countries, ktorý na svojom webovom portále uverejnila európska úderná jednotka na boj s ruskou propagandou East StratCom Task Force.
