Výber top dezinformácií roku 2019 podľa Antipropaganda.sk

Výber top dezinformácií roku 2019 podľa Antipropaganda.sk

V roku 2019 sa na internete objavilo mnoho dezinformácií od mnohých mediálnych a politických aktérov. Pripravili sme pre vás ich stručný prehľad.  

Prezidentské voľby

Na začiatku roku 2019 začala naplno kampaň pred prezidentskými voľbami, ktoré sa konali v marci. Už od januára kolovalo na sociálnych sieťach a v dezinformačných médiách mnoho dezinformácií o kandidátoch. 

Analýza organizácie Globsec ukázala, že dezinformačné facebookové stránky najviac v kampani podporovali Štefana Harabina a dezinformačnú antikampaň viedli proti Robertovi Mistríkovi a po jeho odstúpení hlavne proti Zuzane Čaputovej. 

Portál Glob.sk vydal správu o tom, že v archívoch ŠtB sa objavilo meno zhodujúce sa s menom Mistríkovho otca, čo malo Mistríka diskvalifikovať v kandidatúre. Mistrík sa však obrátil na Ústav pamäti národa, ktorý potvrdil, že jeho otec s ŠtB nespolupracoval. 

Hlavným terčom dezinformácií však bola Zuzana Čaputová. Niektorí poslanci SNS a Smeru spolu s dezinformačnými médiami konšpirovali o tom, že Čaputová je len figúrka v rukách Esetu.  

Poslanec Blaha s dezinformačnými webmi konšpiroval aj o tom, že Čaputová je platená Sorosom a Židmi, čo sa snažil dokázať tým, že Čaputová prevzala Goldmannovu cenu za environmentalistiku. 

Portál IdemVolit.sk vytvoril koláž, na ktorej bola Čaputová so Sorosom a v pozadí boli logá Esetu, Via Iuris, Open society foundation (OSF), americkej ambasády a Nadácie Pontis, čo malo evokovať prepojenosť Čaputovej na mimovládne organizácie a Sorosa. 

Zem a vek v jednom zo svojich článkov upravil Čaputovej fotku tak, že jej zakrivil nos, aby tak zapadala do stereotypného zobrazenia Židov, ktorí boli v antisemitskej propagande vykresľovaní s veľkými a zakrivenými nosmi. 

V druhom kole bojovala Čaputová o zvolenie s kandidátom Smeru Marošom Šefčovičom, ktorý začal spochybňovať jej koncipientskú prax, k čomu sa pridali aj dezinformačné média. 

Problém pri Šefčovičovom naratíve bol v tom, že aplikoval zákony platiace v roku 2019 na obdobie, v ktorom Čaputová robila koncipientskú prax. 

Pred druhým kolom volieb sa objavili aj dezinformácie o Čaputovej rodinných príslušníkoch a dezinformačné médiá pokračovali v naratívoch o sprisahaní riadenom Sorosom a Židmi. Aj napriek tejto antikampani Čaputová nakoniec vyhrala aj druhé kolo volieb a stala sa prvou prezidentkou v histórii Slovenska.  

Modernizácia slovenských letísk s pomocou USA

Okrem prezidentských volieb hrala v dezinformačných médiách v prvej štvrtine roka 2019 dôležitú úlohu aj téma americkej pomoci pri oprave slovenských letísk v Kuchyni a na Sliači. 

Dezinformačné médiá spolu s predstaviteľmi SNS to prezentovali ako snahu vybudovať na Slovensku americké vojenské základne, čo však rezolútne odmietlo ministerstvo zahraničných vecí. 

Kauzu v podstate odštartoval bývalý prezidentský kandidát Eduard Chmelár, ktorý na Facebooku napísal status o tom, že Američania na Slovensku chcú vybudovať svoje základne a ministerstvo zahraničia to tají. 

Po Chmelárovi sa informácie chytila SNS, ktorá sa proti podpisu dohody s Američanmi postavila, hoci jej minister obrany od začiatku takúto dohodu na modernizáciu letísk podporoval. 

Aj napriek ubezpečovaniu zo strany americkej ambasády, že peniaze pôjdu výhradne do slovenského majetku a vyhláseniach ministerstva zahraničia o tom, že o finálnej podobe zmluvy sa len rokuje, predseda SNS Andrej Danko žiadal zverejniť finálnu zmluvu, o ktorej tvrdil, že naruší slovenskú suverenitu. 

Poslanec za SNS Jaroslav Paška tvrdil, že Estónsko podobnú zmluvu s USA podpísalo a ľutuje to. To však nebola pravda, keďže štátny tajomník na estónskom ministerstve obrany Kristjan Prikk povedal, že zmluva s USA je vyvážená a prospešná.  

Paška zmluvu s USA dokonca prirovnal k pozývaciemu listu niektorých československých komunistov na čele s Vasiľom Biľakom z roku 1968, ktorým žiadali o ZSSR o „bratskú pomoc“. 

Do absurdnosti rokovania s USA doviedol nezaradený poslanec Peter Marček, ktorý pri svojej ďalšej návšteve anektovaného Krymu dal rozhovor ruským novinám Izvestija. V nich tvrdil, že Slovensko potajomky rokuje s USA o výstavbe amerických základní, kde by mohli Američania umiestniť aj jadrové zbrane. 

Marčekove výmysly prebralo aj ruské ministerstvo zahraničia. Jeho námestník Alexander Gruško tvrdil ruskej tlačovej agentúre TASS, že informácie o amerických základniach a jadrových zbraniach vníma Rusko ako provokáciu. 

Migrácia

Hoci počty migrantov prichádzajúcich do Európskej únie od roku 2015 výrazne klesli, migrácia stále zostáva témou, ktorú dezinformátori a propagandisti radi využívajú. Prezentujú ju hlavne ako civilizačnú hrozbu, bezpečnostné riziko a sociálne bremeno. 

V júni napríklad europoslanec za ĽSNS Milan Uhrík zavádzal o poskytovaní zdravotnej starostlivosti pre cudzincov s doplnkovou ochranou. 

Uhrík tvrdil, že cudzinci majú na Slovensku hradenú zdravotnú starostlivosť. Nedodal však, že ju majú hradenú cudzinci s doplnkovou ochranou, ktorá sa udeľuje ľuďom utekajúcim napríklad pred vojnou, neľudským zaobchádzaním či prenasledovaním a v ich krajine im po návrate hrozí trest alebo smrť. Ekonomickí migranti však do tejto kategórie nespadajú. 

Uhrík zabúda dodať aj to, že takíto ľudia môžu byť často zranení alebo chorí, a keďže predtým na Slovensku nežili, tak si na ňom ani nemohli platiť poistenie. 

V tom istom mesiaci polícia na sociálnych sieťach upozorňovala na hoax o migrantoch pri Draždiaku v Bratislave. 

Hoax o migrantoch šíril na jeseň aj predseda hnutia Sme Rodina Boris Kollár. Tvrdil v ňom, že za útokom v nemeckom Halle, kde páchateľ zabil dvoch ľudí a dvoch ťažko zranil, sú zodpovední migranti. Útok však spáchal nemecký pravicový extrémista. Po odhalení totožnosti páchateľa sa Kollár za šírenie hoaxu ospravedlnil. 

Niečo od susedov

Česko žilo v roku 2019 protivládnymi protestmi, ktoré organizovalo hnutie Milion chvilek demokracie. Aeronet v júni tvrdil, že za protestmi stoja jednotlivci napojení na Sorosovu Open Society Foundation. 

Veľká demonštrácia proti Babišovi sa konala aj v novembri. Počas nej dezinformácie spochybňovali počet účastníkov a objavila sa aj teória o odmene 500 korún pre každého demonštranta, ktorý na demonštráciu príde. 

V Česku je okrem dezinformačných médií širokým zdrojom hoaxov strana SPD a jej predseda Tomio Okamura. Ten v lete tvrdil, že súčasné české elity si nevážia odkaz Jana Husa, ktorý podľa Okamuru presadzoval idey priamej demokracie a prejavuje sa to tým, že Hus nemá svoje meno na vonkajšej fasáde Českého národného múzea. Pravda je však iná, jeho meno na vonkajšej fasáde múzea je. 

Za Okamurom sa snaží v šírení dezinformácií nezaostávať ani predseda Trikolóry Václav Klaus mladší. Ten si napríklad vymyslel, že v Nemecku sa už zo strachu nehovorí o vianočných trhoch, keďže to pripomína kresťanský sviatok, ale trhom hovoria Winterfest (Oslava zimy). Faktom však je, že okolo 1200 trhov v Nemecku sa volá Weihnachtsmarkt (Vianočné trhy) alebo Christkindchenmarkt (Ježiškove trhy). 

Na sociálnych sieťach sa objavilo aj pár deepfake videí. Dva z nich sa venovali českému prezidentovi Milošovi Zemanovi. 

V prvom má byť Zeman natočený počas zahraničnej cesty do Číny, kde miestnej chudobnej starenke podáva vlastnú barlu spolu s krabicou s neznámym obsahom. Prezidentov hovorca Jiří Ovčáček označil video za ukážkový príklad fake news. 

druhom videu je zachytený človek, ktorý má pomáhať Zemanovi po tom, čo prezident počas návštevy Budapešti spadol. 

SNS

Na Slovensku sa v lete konali protesty nespokojných farmárov. Ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná z SNS sa protesty snažila delegitimizovať nepodloženými tvrdeniami, že v skutočnosti nejde o farmárov, ale o prenajatých komparzistov. 

V lete si zakonšpiroval aj Matečnej stranícky šéf Andrej Danko, ktorý spolu s poslancom za Smer Ľubošom Blahom konšpirovali o predaji firmy Roberta Mistríka. Dankovi prišlo podozrivé, že Mistrík predal firmu americkému majiteľovi. Spolu s Blahom sa pozastavovali nad tým, že malo ísť o odplatu za prezidentské voľby, v ktorých sa vzdal v prospech Zuzany Čaputovej. 

Klimatická zmena

Čo sa týka klimatickej zmeny, dezinformačné média sa snažili relativizovať vedecké poznatky o klimatickej zmene a útočili na protagonistov ekologických hnutí. 

Dezinformačné médiá šírili deklaráciu, ktorá spochybňovala existenciu klimatickej zmeny. Zabudli však dodať, že medzi 500 signatármi tejto deklarácie bolo len desať ľudí z vedných odborov o klíme a štyria meteorológovia. 

Portál climatefeedback.org, ktorý združuje vedcov, čo sa snažia triediť fakty o klimatickej zmene od fikcie, spochybnil vedeckosť záverov tohto dokumentu. 

Terčom dezinformácií sa stala napríklad mladá klimatická aktivistka Greta Thunberg. Na sociálnych sieťach sa šíril obrázok Thunberg, na ktorom sedí vo vlaku, kým za oknom sedia hladné deti. V skutočnosti to bola fotomontáž, v skutočnosti boli za oknom stromy. 

ĽSNS

Stálicou v šírení hoaxov na Slovensku je ĽSNS a jej pridružené weby. Web Magazín 1, ktorý spravuje kotlebovec Mário Vidák zdieľal hoax o tom, že Progresívne Slovensko ponúka ľuďom za hlas 50 eur. Po odhalení tejto nepravdy Magazín1 zverejnil, že ide o klamstvo. Hoax zdieľali aj poslanec Blaha a poradca predsedu parlamentu Lukáš Machala. 

Kotlebovci šíria dezinformácie nielen cez internet, ale aj pomocou svojich straníckych novín. V septembrovom vydaní šírili klamstvo o podpredsedníčke Progresívneho Slovenska Irene Biháriovej.

Podľa nich dostala od ministerstva školstva, ktoré vedie nominantka SNS Martina Lubyová, dotáciu na projekty podporujúce LGBT tematiku na školách. Podľa centrálneho registra zmlúv však Biháriová žiadnu dotáciu nedostala. Biháriová následne na ĽSNS podala žalobu. 

V novembri si ľudia v Česku a na Slovensku pripomínali 30. výročie Nežnej revolúcie, ktorou sa Československo zbavilo totality. 

Zatiaľ čo väčšina ľudí si s obdivom pripomínala odvahu demonštrantov, ktorí v boji za slobodu mnoho riskovali a nakoniec sa im socializmus podarilo zvrhnúť, kotlebovci v decembrovom vydaní svojich straníckych novín prišli s iným výkladom dejín. 

Podľa nich za Nežnou revolúciou stáli západní agenti, komunistickí funkcionári a ŠtB. 17. november svojsky označili ako „podvod na ľuďoch“.