Zvyk amerického prezidenta označovať kritické informácie na jeho adresu za dezinformácie sa zatiaľ zapáčil v 15 krajinách sveta.
Taktika „fake news“ amerického prezidenta Donalda Trumpa našla uplatnenie po celom svete. Túto frázu bežne používa na spochybnenie a umlčanie voči nemu kritických hlasov a faktov. Viacerí autoritárski lídri sa Trumpom inšpirovali a prevzali spôsob jeho vyjadrovania, aby ho využili na potlačenie slobody prejavu a tlače, podkopanie dôveryhodnosti tradičných médií či zdiskreditovanie svojich kritikov a politickej opozície.
Podľa portálu Politico lídri či štátom vlastnené médiá v najmenej 15 krajinách sveta používajú slovné spojenie „fake news“, aby spochybnili nepohodlné fakty či informácie, ktoré prinášajú tradičné médiá. O príklady nie je núdza.
Sýrsky prezident Baššár Asad spochybnil správu Amnesty International o tom, že v rokoch 2011 až 2015 v sýrskych väzniciach zabili približne 13-tisíc väzňov: „Dnes sa dá sfalšovať všetko. Žijeme v dobe fake news,“ vyjadril sa v rozhovore pre Yahoo News, keď mu novinári predložili správu so štatistikami.
V Turecku sa zas líder opozície Kemal Kilicdaroglu snažil usvedčiť Erdoganovu rodinu z ukrývania peňazí na účte v zahraničnej banke. Tvrdil, že má k dispozícii záznamy z danej banky – dokumentáciu z finančných transakcií a bankové výpisy. Počas jeho prejavu v tureckom parlamente však štátna televízia náhle prerušila živé vysielanie. Prívrženci strany prezidenta Erdogana označili jeho prejav za “fake news”.
Preberať Trumpovu taktiku “fake news” sa neštítia ani niektoré súkromné médiá. Svetom koncom novembra otriasla reportáž CNN o moderných dražbách otrokov v Lýbii. Súkromný TV kanál Libya 218 sa pokúsil o spochybnenie pravdivosti reportáže odvolaním sa na Trumpove tvíty o tom, že „CNN International zostáva významným zdrojom fake news…“ Kanál Libya 218 navyše navrhol prešetrenie dôveryhodnosti CNN na základe tohto Trumpovho tvítu. Medzinárodná organizácia pre migráciu, ktorá je agentúrou Organizácie spojených národov, pritom už dávnejšie upozornila, že africkí migranti prechádzajúci cez Líbyu sú často predávaní na otrockých trhoch za účelom vykonávania nútených prác.
V súvislosti s katalánskym referendom zas minister zahraničných vecí Španielska vyhlásil, že fotografie a videá policajného násilia voči voličom boli „fake news“.
Filipínsky prezident Rodrigo Duterte sa podobne ako Trump cíti byť „démonizovaný“ médiami a nazval novinárov „špiónmi“, na čo Trump počas spoločného stretnutia v Manile reagoval smiechom. Filipíny sú pritom podľa Výboru na ochranu novinárov piatou najnebezpečnejšou krajinou pre novinárov.
Ďalším príkladom je premiér Kambodže Hun Sen, ktorý vyjadril solidaritu s Trumpom, nakoľko „zdieľajú spoločný pohľad na médiá ako na strhujúcu anarchiu“. Hun Sen je obviňovaný z porušovania ľudských práv, korupcie a utláčania opozície.
Označovanie faktov a informácií, ktoré prinášajú tradičné médiá za „fake news“ je problematické vzhľadom na to, že americký prezident je kľúčovou osobnosťou svetovej politiky a Spojené štáty sú jedným z popredných garantov západného zriadenia, ktoré stojí na liberálno-demokratických hodnotách. Preberanie „fake news“ rétoriky autoritárskymi lídrami slúži ako zámienka na ospravedlňovanie porušovania základných ľudských práv a slobôd v ich krajinách. Zároveň napomáha ďalšiemu šíreniu autoritárskych režimov a podkopávaniu demokratických hodnôt.
