Historický precedens: V Bielorusku odsúdili troch mužov za proruskú propagandu

Historický precedens: V Bielorusku odsúdili troch mužov za proruskú propagandu

V krajine, ktorá je považovaná za najbližšieho Putinovho spojenca v Európe, sa potvrdzuje politický odklon od Moskvy a jej dezinformačnej politiky.

Začiatkom februára odsúdil bieloruský súd trojicu novinárov s proruským videním sveta na päť rokov väzenia s trojročným podmienečným odkladom. Oficiálne sú podľa portálu BelarusDigest.com vinní zo šírenia nenávisti voči bieloruskému národu a jazyku.

Konkrétne ide o strážnika z Brestu Dzmitryho Alimkina, učiteľa na Univerzite informatiky a rádioelektroniky Juryho Paulavieca a bývalého učiteľa na Akadémii verejnej administratívy Siarhieja Šyptenka. Všetkých troch – okrem proruského videnia sveta – spája prispievanie na proruské portály Regnum, Lenta.ru a Eadaily.

Ide o vôbec prvý prípad v histórii, keď bieloruské úrady trestajú protibieloruské názory a proruskú propagandu. Čím sa vlastne trojica mužov previnila? Úrady použili pri vznesení obvinení článok 130 trestného zákona, ktorý trestá šírenie rasovej, etnickej, náboženskej a sociálnej nenávisti.

Súdu prekážali vyjadrenia, ktoré znižovali význam bieloruského jazyka či spochybňovanie historického dedičstva litovského veľkovojvodstva.

Konkrétne ide o vety ako „Štúdium bieloruštiny môže rozmaznať a poškodiť detské mozgy“ alebo „Bieloruské úrady pri výučbe postupujú ako nacistická Hilfspolizei“ (ide o termín z obdobia II. svetovej vojny, keď nemecké úrady na okupovaných územiach zriaďovali pomocné poriadkové polície, do ktorých verbovali domáce obyvateľstvo, členstvo v nich bolo po vojne považované za kolaboráciu a bolo trestané popravou) či „Veľká väčšina Bielorusov sa chce zjednotiť s ich historickou domovinou – Ruskom“. Takéto a podobné názory by mohli podľa prokurátora odštartovať konflikt podobný tomu na Ukrajine.

Rozsudok vyvolal protichodné reakcie. Armáda internetových komentátorov okamžite rozhodnutie súdu odsúdila, nechýbali ani obľúbené a často používané obvinenia z banderizácie spoločnosti, no existuje aj silná skupina zástancov, ktorá podobné protibieloruské vyjadrenia odsudzuje a rozsudok víta. Ruský veľvyslanec v Minsku označil prokuratúru za radikálnu kliku, ktorá rozdúchava konflikt. Na druhej strane, Paulaviec počas vyšetrovania priznal, že za svoje články dostával od ruskej ambasády peniaze.

Rozhodnutie trestať proruskú propagandu v Bielorusku len potvrdzuje smerovanie krajiny od roku 2014, ktoré sa prejavuje nepatrným odklonom od Moskvy. Dovtedy veľmi blízky spojenec Putinovho Ruska zmenil svoju politiku po tom, ako „zelení mužíci“ obsadili Krym a „proruskí separatisti“ vyvolali konflikt vo východnej Ukrajine krátko po tom, ako tamojšia spoločnosť žiadala odklon od Ruska a príklon k zjednotenej Európe.

Dlhoročný bieloruský prezident Lukašenko – označovaný aj za posledného diktátora Európy – sa zrejme začal obávať podobného vývoja v jeho krajine, ak by sa snažil viac otvoriť západnej Európe.

Napriek tomu je dlhodobejší a výraznejší odklon bieloruskej politiky od Ruska veľmi nepravdepodobný. Bielorusko ostáva najbližším ruským spojencom v Európe, je súčasťou Eurázijskej ekonomickej únie (t.j. ruskej obdoby európskeho hospodárskeho spoločenstva) a Organizácie Dohody o spoločnej bezpečnosti (obdoba NATO).

Desaťročia hospodárskej previazanosti v časoch Sovietskeho zväzu a aj jasná orientácia (politická aj hospodárska) na Moskvu po získaní nezávislosti sa nedajú zmeniť zo dňa na deň, no odsúdenie protibieloruskej propagandy sa dá vnímať aj ako začiatok snahy o vykorenenie prokremeľskej propagandy v krajine a odklon od dezinformačnej politiky Moskvy.