Keď pravda a fakty proti konšpirátorom nestačia. Ako ich presvedčiť?

Keď pravda a fakty proti konšpirátorom nestačia. Ako ich presvedčiť?

Už vyše roka trvajúca pandémia nového koronavírusu spolu najmä so sociálnymi sieťami, kde možno publikovať prakticky čokoľvek, otvorila netušené možnosti pre profesionálnych, ale aj nadšených amatérskych konšpirátorov a bludárov. Kým spočiatku na jar minulého roka ostala profesionálna konšpiračná scéna zaskočená, neskôr sa rozbehla do obludných rozmerov, ktoré vyslovene ohrozuje verejne zdravie. Samotná Svetová zdravotnícka organizácia spolu s OSN označila túto paralelnú dezinformačnú pandémiu za infodémiu.

Sociálne siete, politici, i odborníci doteraz nenašli účinnú zbraň, či spôsob, ako utlmiť rozmach nielen medicínskych, ale aj politických nezmyslov, ktoré poškodzujú zdravie, podkopávajú dôveru v opatrenia, vakcíny, či spochybňujú samotnú existenciu vírusu SARS-CoV2, ktorý spôsobuje nebezpečnú chorobu COVID-19.

Posledným slovenským príkladom, ktorý priamo ohrozuje zdravie, je výmysel ohľadom úmrtí seniorov v domove sociálnych služieb Arcus v Košiciach krátko po podaní vakcíny. Rýchlo sa ukázalo, že ide o čistý výmysel českého webu Aeronet. V domove dôchodcov naozaj zomrelo 36 starých ľudí (nad 80 rokov) na COVID-19, no ani jeden z nich nebol očkovaný. Výsledkom je, že desiatky ľudí odmietajú dať zaočkovať svojich príbuzných.

Zlá správa je dobrá správa

V čase pandémie sa potvrdzuje staré pravidlo z obdobia vzniku bulvárnej tlače z 19. storočia – zlá správa je dobrá správa. Za týmto konceptom stáli vydavatelia ako Joseph Pulitzer (New York World) a William Hearst (San Francisco Examiner). Obaja zároveň pracovali aj s propagandou a dosiahli tak neuveriteľnú popularitu i bohatstvo. Hearst dokonca spôsobil svojimi novinami a dezinformáciami americko-španielsku vojnu na Kube.

S objavením sociálnych sietí však môžu hoaxy šíriť nielen vydavatelia, ktorí sa dajú legislatívne „kontrolovať“, ale prakticky ktokoľvek. Falošné správy sa pritom dokážu šíriť až šesťkrát rýchlejšie ako tie pravdivé. Ako povedal americký komik Tracy Morgan: „Zlá správa sa šíri rýchlosťou svetla, dobrá správa sa ťahá ako hustý sirup.“

Navyše človek prirodzene uverí radšej svojim blízky, či ľuďom, ktorí sú mu názorovo bližší. Potom sa môže stať, že na Facebooku sa niekomu objavujú samí Gatesovia či Sorosovci s plánom na potopenie ekonomiky i celého sveta. Hoci, nie je úplne jasné, čo tým sledujú a ako by na vyhladení ľudstva vlastne zarobili.

Ešte počas prvej vlny sa objavil pojem „plandemic“, ktorý vyhlasuje, že COVID-19 je podvodom a koronavírus priniesol veľké peniaze farmaceutickým spoločnostiam a miliardárovi a filantropovi Billovi Gatesovi. 

Napriek tomu, že „plandemická“ konšpirácia bola hneď niekoľkokrát vyvrátená a video o tejto teórii s miliónovými pozretiami zmazané, pochybovačné myšlienky sa nevytratili. Stále sa vracajú v iných verziách. Milióny ľudí podporujú šíriteľov konšpirácií proti bohatým ľuďom, napriek tomu, že sami týmto umožňujú spraviť z nepriateľa bohatých, paradoxne boháča. Príkladom je Američan David Icke, ktorý si z konšpirácií spravil výnosný biznis.

Kde sú dôkazy?

Mnohé konšpiračné teórie sa často zakladajú na nedostatku dôkazov, ktoré by ich vyvrátili. Bolo to tak napríklad aj pri otázke pôvodu samotného koronavírusu v čase jeho prvotného skúmania. Absencia spoľahlivých dôkazov  sa potom považuje za samotný dôkaz sprisahania. Hoci samotné WHO s najväčšou pravdepodobnosťou vylúčila umelý pôvod vírusu, hoax si žije svojím životom aj naďalej.

Keď sa k tomu pridajú aj vedci či vlády po celom svete, názor o globálnom spojení sa len posilňuje. V prípade takéhoto myslenia sa môže argumentovať spochybňovaním pravdepodobnosti načasovania a spojenia tak rozšíreného sprisahania medzi toľkými organizáciami vo väčšine krajín, bez zanechania akýchkoľvek stôp. 

Výroky doktora Igora Bukovského ako akože odborníka sa rozšírili po slovenskej dezinformačnej scéne a využívali ich aj niektorí politickí predstavitelia, napríklad europoslanec Milan Uhrík. Pritom jeho porovnávania nového koronavírusu so sezónnou chrípkou sa stretli s kritikou a odborníci ich vyvrátili.

Falošní odborníci

Konšpirátori pri odkrývaní „pravdy“ využívajú mnohokrát mená vedcov, lekárov či iných odborníkov, ktorí v skutočnosti odborníkmi nie sú. Pri hľadaní identity sa napokon zistí, že mená sú, buď falošné, alebo osoba je niekto úplne iný. 

Aj vyššie spomínaný David Icke mal vo svojom videu hosťa menom Barrie Trower, odborníka na 5G sieť, z ktorého nakoniec vzišiel učiteľ na strednej škole. 

Na druhej strane sú tu vedci, ktorí majú iný názor ako ostatní. Ich vyjadrenia sa potom hromadne využívajú pri dezinformačných teóriách. Aj keď sa ich odbornosť dá dokázať a rovnako sa dajú aj vyhľadať, ich názor býva v skutočnosti okrajový a väčšina výskumníkov ho nepodporuje.

Slovenským príkladom je právnička Adriana Krajníková, ktorá sa preslávila tvrdeniami o nulitnej platnosti protipandemických opatrení či telefonátom s 19-ročnou prvorodičkou, ktorej radila, aby v nemocnici odmietala nasadiť si rúško alebo absolvovať predpôrodný test na COVID-19 navzdory jasným predpisom a odporúčaniam. Nakoniec ju riešila Slovenská advokátska komora a pozastavila jej advokátsku licenciu.

Podľa profesora Johna Cooka, experta na „odmietnutie vedy“ na Univerzite Georga Masona je toto naozaj presvedčivá forma dezinformácií. Ako uvádza britský The Guardian, Cook zistil, že poučenie ľudí o histórii tejto zavádzajúcej taktiky môže v neskoršom okamihu spôsobiť, že ľudia budú skeptickejší voči iným falošným odborníkom.

Náhody neexistujú?

„Konšpirační teoretici majú tendenciu brať zrnko pravdy, potom do toho vložiť vymyslený príbeh,“ hovorí Sander Van der Linden, z Cambridgeskej univerzity, ktorý je priekopníkom výskumu šírenia dezinformácií a spôsobov, ako ich zastaviť.

Skutočnosť, že napríklad 5G dorazil zhruba v rovnakom čase ako koronavírus, nie je dôkazom toho, že túto chorobu spôsobili jeho elektromagnetické vlny. 

Rovnako aj tvrdenie, že autizmus vznikol po očkovaní na MMR (trojvakcína proti osýpkam, mumpsu a ružienke) je založený na náhode. Príznaky autizmu sa totiž často prejavia práve v druhom roku dieťaťa, približne v rovnakom čase, keď dostanú vakcínu. 

Aj keď to je iba náhoda, podľa niektorých ľudí je to dostatočný dôkaz na potvrdenie ich teórie. Napriek tomu, že štúdie opakovane ukazujú, že autizmus nie je medzi očkovanými deťmi bežnejší ako u neočkovaných detí.

Aj Bill Gates mal údajne plánovať globálnu pandémiu už pred rokom 2020. V skutočnosti bolo riziko objavenia novej choroby vážnym problémom dlhodobo a mnoho organizácií sa na to pripravovalo.

COVID-19 sa okrem chrípky stretol aj s porovnávaním úmrtnosti napríklad s nehodami. Pri takýchto porovnávaniach je dôležité poukázať na rozdiely dvoch situácií. V tomto prípade je to nemožnosť nakaziť sa autonehodou, pričom vírusom áno. 

Podľa J. Cooka sa má človek pozrieť na rozdiely medzi dvoma vecami, ktoré sa porovnávajú, a ak je rozdiel veľký a neporovnateľný pre záver, potom ide o falošnú rovnocennosť.

Nesmiať sa z konšpirátorov!

Do boja proti konšpiráciám sa zapájajú viaceré inštitúcie, novinári, odborníci i polícia. No ako s nimi bojovať v bežnom živote? 

Hnev ani výsmech nepomáha. Podľa výskumu by sa mali ľudia snažiaci sa o opravenie konšpirátora zamerať na rétorické prostriedky a techniky presviedčania, ktoré mnohokrát využíva aj druhá strana. „Ľudia sa vám zdajú vnímaví a odhaľujú spôsoby, akými mohli byť manipulovaní,“ vysvetľuje doktor Sander van der Linden.

Pri argumentovaní sa odporúča byť empatický. Psychologička Karen Douglas, ktorá študuje konšpiračné teórie na britskej University of Kent uvádza, že by nebolo „konštruktívne ísť do rozhovoru nepriateľsky, pretože to delegitimizuje obavy druhej strany a mohlo by ju to ešte viac odcudziť.“

Tiež sa odporúča pokúsiť sa o porozumenie dôvodov, prečo daný človek rozmýšľa tak, ako rozmýšľa. Takisto je vhodnejšie predkladať príklady vyvrátených hoaxov, či upriamiť pozornosť na samotných konšpiračných teoretikov, ktorý vlastnou skúsenosťou zmenili názor.

Ako uvádza publicista vyvracajúci hoaxy a dezinformácie Jakub Goda pre Denník N: „Nemá zmysel reagovať na veci, ktoré si sami osebe nedokázali získať pozornosť a šíria sa len obmedzene vo vnútri úzkych zmätených kruhov. Naopak, môže byť užitočné reagovať na dezinformácie, ktoré sa stali alebo majú potenciál stať sa virálnymi a prenikať do mainstreamu,“ tvrdí Goda.

Pri dezinformáciách s nízkou nebezpečnosťou sa neoplatí vždy reagovať. Iné je to pri tvrdeniach, ktoré môžu negatívne ovplyvniť zdravie či všeobecne ohrozujú. 

Podľa výskumov je fact-checking efektívnejší, keď sa okrem negovania dezinformácie aj ponúka kontext a alternatívny skutočný príbeh. Vhodné je tiež doplniť počet zdieľaní hoaxu, ako vznikol a kade sa šíril a zamerať sa na pôvodný zdroj nepravdivých informácií. Dôležité je aj uviesť dôverné a vedecky podložené zdroje pravdy.

Dôvere napomáhajú ľahko stráviteľné kontroly faktov, kde sú čísla podporované grafmi a obrázkami.