Litva čelí v priemere tisícke kybernetických útokov denne. Predstavuje tak pomyselnú nárazníkovú zónu medzi Západom a Východom, ktorá nás chráni pred dezinformáciami z Kremľa.
Český portál HlídacíPes.org priniesol pred pár dňami rozhovor s poprednými predstaviteľmi litovského ministerstva obrany a Strategického komunikačného centra litovskej armády. Ukazuje každennú realitu Litvy v boji proti ruským dezinformáciám, no aj ochranu jej kultúry, náboženstva, či hodnotového systému.
Tomas Čeponis, riaditeľ komunikácie litovského Stratcomu, v článku pre HP udáva tri typy dezinformačných kampaní prichádzajúcich z Moskvy: „Kampane cielia troma smermi: Na Západ, dovnútra Litvy a na Východ. Tie, ktoré sú určené pre Západ, prezentujú Litvu ako krajinu, ktorá neuznáva západné hodnoty, ako nespoľahlivého partnera, ako nacionalistov a ako štát, ktorý chce u ostatných vyvolávať rusofóbiu.“
Druhý typ kampane je namierený dovnútra Litvy a snaží sa zneistiť jej obyvateľstvo. Litvu vykresľuje ako nefunkčný štát, ktorému by na pomoc v prípade útoku NATO aj tak neprišlo. Za spoľahlivejšieho partnera preto udáva Rusko a zdôvodňuje to kultúrnou a historickou väzbou medzi národmi.
Tretí typ kampane cieli na ruské obyvateľstvo. Litovčanov v Rusku prezentuje ako zradcov či nacionalistov, ktorí sa voči ruskej menšine nesprávajú slušne. Do popredia tlačí aj naratív o vrátení časti litovského územia Rusku.
Destabilizačné kampane však nie sú len o šírení fake news a konšpirácií. Ide aj o kybernetické útoky na verejné či súkromné subjekty, pričom ohrození sú všetci obyvatelia bez rozdielov. Námestník litovského ministra zahraničných vecí Edvinas Kerza pre HP uviedol, že Litva zaznamenáva 53- až 55-tisíc hekerských útokov ročne.
V boji proti ruskej propagande a dezinformáciám sa preto angažuje nielen štát, ale aj súkromný sektor, think-tanky, univerzity a občianska spoločnosť. Jednou z najznámejších iniciatív je softvér Demaskuok.
Vyvinula ho mediálna skupina Delfi v spolupráci s Googlom. Pracuje tak, že prechádza internetový obsah v litovčine, ruštine a angličtine, a pokúša sa identifikovať možné dezinformácie. Následne na základe online histórie spätne dohľadáva zdroj škodlivých informácií.
Demaskuok odhaľuje dezinformácie viacerými spôsobmi. V prvom rade sa zameriava na obsah správ. Aktívne vyhľadáva citlivé témy, ktoré propaganda najčastejšie zneužíva. Ide o životné prostredie, pohlavie, chudobu, znásilnenie, imigrantov, deti, zvieratá a mnoho ďalších. Program monitoruje aj škandály a klebety.
Následne sa zameriava na virálnosť správ. Hodnotí reputáciu webov, ktoré odkazujú na jednotlivé správy, ale aj to, kedy sa informácia dostala na verejnosť. Dezinformácie bývajú najčastejšie uverejňované v piatok večer. Demaskuok zároveň identifikuje a overuje mená, fotky a obrázky uverejnené v článkoch.
Program sa však neobmedzuje len na fake news, ale aj na čiastkové informácie vytrhnuté z kontextu spolu s konšpiráciami. Potenciálne škodlivý obsah, ktorý Demaskuok identifikuje, následne preverujú pracovníci Delfi, ale aj zamestnanci ministerstva zahraničných vecí, think-tanky, univerzity a dobrovoľníci (tzv. elfovia). Vďaka tomu sa softvér neustále učí rozpoznávať nové hrozby a spresňovať svoju analýzu.
Títo elfovia prechádzajú vyfiltrovaný obsah a vyberajú potenciálne závadové správy, ktoré podstupujú fact-checking. Výsledky sa potom posielajú do novín či ministerstvu obrany a spracované sa prezentujú verejnosti. Jeden z elfov prirovnáva tento proces k “ping-pongu s Kremľom”.
Pokiaľ chce Litva úspešne bojovať s ruskou propagandou aj naďalej, musí konať veľmi rýchlo a pružne. Je teda nutné eliminovať dezinformácie ešte v zárodku.
