Medzi Ruskom a Ukrajinou je veľké napätie. Koaličné strany Most-Híd a SNS majú na jeho príčiny diametrálne odlišné názory.
V nedeľu 25. novembra zaútočilo ruské námorníctvo na tri ukrajinské lode a ukorostilo ich. Rusi pri tom zajali 24 ukrajinských námorníkov. Troch z nich zranili a zvyšok ruské súdy poslali do väzby. Hrozí im až šesťročné väzenie.
Európska únia už Moskvu vyzvala, aby všetkých prepustila a ukoristené lode vrátila Ukrajine. Americký prezident Donald Trump zas na protest zrušil stretnutie s ruským náprotivkom Vladimirom Putinom, ktoré bolo naplánované počas stretnutia krajín G20.
Kremeľ sa bráni tým, že ukrajinské plavidlá nerešpektovali výzvy ruskej pobrežnej stráže a aj napriek upozorneniam sa pokúsili vstúpiť do Kerčského prielivu. Moskva tvrdí, že zo strany Ukrajiny išlo o provokáciu a ukrajinské lode pred incidentom odmietli komunikovať. Objavili sa dokonca obvinenia, že cieľom Ukrajincov bolo vysadiť diverzantov, ktorí mali zničiť most spájajúci Krym s ruským územím.
Podľa ukrajinského prezidenta Petra Porošenka „Vladimir Putin nechce nič iné ako okupovať Azovské more“.
Azovské more oddeľuje od Čierneho mora práve Kerčský prieliv, ktorý Rusko okupuje od anexie Krymu. V Azovskom mori má Ukrajina dôležitý prístav v meste Mariupol a pri Berďansku plánuje vybudovanie nového pre vojenské námorníctvo. Tento prístav má nahradiť základňu v Sevastopole, o ktorú Kyjev prišiel v dôsledku okupácie Krymu.
Rusko však v posledných mesiacoch začalo zastavovať a kontrolovať obchodné lode, ktoré sa plavia do Mariupola. Niektoré bezdôvodne zadržiavajú aj niekoľko dní. Boli medzi nimi aj plavidlá z členských štátov Európskej únie. Ak by Moskva prístav v Mariupole odrezala od sveta, spôsobila by tým juhovýchodnej Ukrajine veľké ekonomické problémy.
Kyjev po útoku zverejnil presnú polohu lodí v čase prepadu. Podľa súradníc sa všetky nachádzali mimo teritoriálnych vôd anektovaného Krymu. Medzinárodné právo považuje útok na plavidlo plaviace sa v medzinárodných vodách za jednoznačný akt agresie. Navyše medzinárodné spoločenstvo Krym, pri ktorom je aj Kerčský prieliv, neuznáva za ruské územie a považuje ho za okupované územie, ktoré podľa medzinárodného práva patrí Ukrajine.
Pravidlá plavby v Azovskom mori okrem toho upravuje dohoda medzi Ruskom a Ukrajinou z roku 2003. Na jej základe obe strany toto more vyhlásili za vnútorné vody. Znamená to, že obe krajiny sa v ňom môžu voľne plaviť a neobmedzuje ich 12 námorných míľ (približne 22 kilometrov) široké pásmo pri pobreží, ktoré sa inak považuje za teritoriálne vody krajiny, ktorej pobrežie patrí.
Ukrajina už dávnejšie hovorila o možnosti, že od dohody odstúpi. Ak by to urobila, z Azovského mora by sa stali medzinárodné vody a mohli by v ňom pôsobiť aj plavidlá NATO. Kyjev sa o to snaží aj teraz a vyzval Severoatlantickú alianciu, aby do Azovského mora poslala svoje vojenské lode.
Ukrajina po útoku vyhlásila v desiatich pohraničných oblastiach stanné právo. Podľa ruského prezidenta Vladimira Putina je reakcia prehnaná, pretože ani počas anexie Krymu alebo bojov v Doneckej oblasti nebol takýto režim vyhlásený. Tvrdí, že si ukrajinský prezident robí pred budúcoročnými prezidentskými voľbami.
Slovensko oficiálne Rusko za útok kritizuje rovnako ako Európska únia a NATO. Spomedzi vládnych politikov sa najostrejšie vyjadril predseda Mosta-Híd, ktorý Rusko jednoznačne označil za agresora a myslí si, že náš oficiálny postoj by mal byť ostrejší.
Naopak, dlhodobo prorusky vystupujúci predseda SNS Andrej Danko v rozhovore pre rádio Express povedal: „Je pre nás veľmi nebezpečné, ak sa eskaluje napätie. Je pre nás však rovnako nebezpečné, ak sa zo dňa na deň na základe mediálnych článkov vynášajú rozsudky. Narážam tým aj na vyjadrenia svetových lídrov. Bol som totiž zdesený z toho, ak za jeden deň všetci vedeli, kto je ten zlý.“ Jeho postoje mali ohlas v Rusku, kde ich citovala napríklad štátna televízia Rossija 24. Dankove vyjadrenia nepravdivo interpretovala ako „názor Slovenska na nedeľné udalosti“.
