Fragmentácia zdrojov, vysoká úroveň senzačnosti, či influenceri. Aj to sú trendy, ktoré formujú naše informačné prostredie. Pre jeho lepšie pochopenie je nevyhnutné sledovať čo a ako prostredie, v ktorom všetci fungujeme, mení.
Informačné prostredie, tak ako každé iné prostredie, prechádza neustálymi zmenami. S nástupom nových technológií a zmenou zdrojov informácií sú trendy formujúce informačné prostredie čoraz dôležitejšie.
Čo si pod “informačným prostredím“ predstaviť?
Informačné prostredie chápeme ako priestor skladajúci sa z troch navzájom prepojených dimenzií: kognitívnej (kde ľudia premýšľajú, snažia sa rozumieť a rozhodujú sa); fyzickej (jednotlivci, organizácie, infraštruktúra); informačnej (fakty, znalosti, dáta).
Na základe toho môžeme do istej miery pochopiť, ako sa aktéri snažia ovplyvňovať vybranú cieľovú skupinu, a najmä ako sa ľudia rozhodujú podľa ich vnímania sveta, ktoré je podstatne formované práve informačným prostredím.
Kvantita nad kvalitu
Pravdepodobne najvýznamnejším trendom ovplyvňujúcim informačné prostredie je fragmentácia zdrojov. V súčasnosti majú konzumenti informácií takmer neobmedzené možnosti v tom, odkiaľ informácie čerpať. Či už ide o televíziu, rádio, tlačené noviny, webové stránky, blogy, či podcasty, ľudia nikdy nedisponovali tak veľkým množstvom rôznych zdrojov.
Z tejto skutočnosti vychádzajú dva závery. Pri tak rozsiahlom množstve zdrojov informácií je v spoločnosti náročné udržiavať všeobecné porozumenie a naratívy formujúce identitu, hodnoty a morálnosť daného spoločenstva.
Druhým problémom je fakt, že konzumenti majú možnosť vyhľadávať výlučne informácie podporujúce už existujúce presvedčenie. To môže byť priamo spojené s tendenciou konzumentov účelovo vyhľadávať informácie, ktoré už existujúce presvedčenie podporujú.
“Bulvárne spravodajstvo“
Ďalším z faktorov meniacich informačné prostredie je vysoká úroveň senzačnosti charakteristická pre štýl a obsah moderného spravodajstva. Viaceré štúdie naznačujú, že aj “mainstreamové“ zdroje informácií čím ďalej tým viac spoliehajú na senzačnosť ako nástroj získavania pozornosti.
Správy, ktoré sa stávajú populárnymi, často zdieľajú určité podobnosti – zvyknú byť “nové a fascinujúce“. Dôvodom pre výskyt vysokej úrovne senzačnosti môže byť aj rastúci počet rôznych zdrojov, z čoho logicky vyplýva zvýšená konkurencia a ostrejší súboj o pozornosť konzumentov.
Ďalším trendom charakteristickým pre súčasné informačné prostredie sú tzv. “influenceri“, respektíve ľudia, ktorým je napríklad na sociálnych sieťach venovaná relatívne vysoká pozornosť. Ide tak o úzky okruh jednotlivcov zodpovedných za šírenie informácií so širokým dosahom.
Koncept influencerov v súčasnosti možno považovať za dvojsečnú zbraň. V prípade, že jednotlivec s veľkým publikom v informačnom priestore šíri nepravdivé informácie, dokáže takýto škodlivý obsah zasiahnuť nepomerne veľa konzumentov informácií.
Technológie – dobrý sluha, zlý pán
Na stav informačného prostredia vplývajú nielen samotné platformy, cez ktoré sa obsah šíri, ale aj nové technológie. Pomocou nich je možné účelové informácie šíriť v doteraz nepredstaviteľnom rozsahu a rýchlosti.
Mimo toho môžeme v posledných rokoch sledovať aj zmenu formy, v akej sú informácie šírené. Zatiaľčo donedávna sme na sociálnych sieťach boli zvyknutí prijímať obsah vo forme textu, dnes je tomu čiastočne inak. Text vymenili vopred nahraté videá, avšak aj tie začínajú byť zastarané, pričom ich striedajú živé videá.
Dôležitou novinkou je technológia umožňujúca spracovávanie a simulovanie reči – existuje priestor na zneužitie technológie na nepriateľské účely, napríklad vo forme takzvaných “deep fakes“ videí.
Poslednou, ale za to významnou charakteristikou nášho informačného prostredia je ukladanie a spracovávanie dát.
Informácie o používateľoch internetu a sociálnych sietí sú koncentrované v rukách niekoľkých gigantov. V tomto prípade môžeme hovoriť o spoločnostiach „Apple, Google (alebo Alphabet, čo je názov materskej spoločnosti), Amazon, Facebook a Microsoft“.
Vlastníctvo tak obrovského množstva dát a údajov umožňuje týmto korporáciám predpovedať správanie používateľov, čo môže byť zneužité v kampaniach za účelom rozsiahlej manipulácie.
Z povahy premenlivosti informačného prostredia je nutné tieto trendy neustále monitorovať a analyzovať, pričom by na základe zistení mali byť postavené opatrenia potrebné pre zachovanie bezpečnosti.
Článok vychádza ako súčasť projektu Audit informačnej bezpečnosti
