Mýty o Ukrajine

Mýty o Ukrajine

UKRAJINSKÉ ÚRADY SÚ NELEGITÍMNE

TVRDENIE: Prezidentské voľby slúžili na dosadenie bábkového prezidenta a bábkovej vlády, pod kontrolou Bieleho domu.

REALITA: Ukrajinský prezident Porošenko bol zvolený 25. mája 2014 jasnou väčšinou v hlasovaní, ktoré Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) označila za ukážku „jasného odhodlania úradov uskutočniť skutočné voľby zväčša v medziach medzinárodných záväzkov a rešpektujúc základné slobody.“ Závažné obmedzenia boli hlásené iba v oblastiach pod kontrolou separatistov, ktorí podnikli „stupňujúce sa pokusy o narušenie procesu.“ Súčasný parlament bol zvolený 26. októbra 2014 v hlasovaní, ktoré OBSE označila za „voľby, ktoré dali voličom skutočne na výber a vo všeobecnosti rešpektovali základné slobody“. Opätovne vyzdvihla, že „volebné orgány boli odhodlané zorganizovať voľby v celej krajine, ale nebolo to možné v častiach doneckej a luhanskej oblasti, ako aj na Kryme“.

UKRAJINE VLÁDNE FAŠISTICKÁ JUNTA

TVRDENIE: Ukrajinský parlament a vláda sú plné „nacistov“ a „fašistov“. Ukrajine vládne fašistická junta Banderovcov podporovaná Spojenými štátmi a Európskou úniou.

REALITA: V skutočnosti v parlamentných voľbách strany, ktoré Rusko označilo za „fašistické“, prepadli pod 5% prah zvoliteľnosti (Pravý sektor získal iba jediný poslanecký mandát). Ukrajinskí voliči jasne volili jednotu a umiernenosť, nie separatizmus a extrémizmus, a zloženie parlamentu tomu jasne zodpovedá. Je to naopak Rusko, ktoré politicky podporuje alebo priamo financuje extrémne pravicové až fašistické (ale tiež extrémne ľavicové) strany v Európe, vrátane francúzskeho Front National, či maďarského Jobbiku. Tie sú najväčšími podporovateľmi Putina v Európe.

UKRAJINA JE V RUSKEJ SFÉRE VPLYVU 

TVRDENIE: Rusko nemôže dopustiť vstup Ukrajiny do NATO, pretože je v jeho prirodzenej sfére vplyv a jeho bezpečnostné záujmy treba preto v prípade Ukrajiny brať do úvahy.

REALITA: Sféry vplyvu nemôžeme prijať ako ospravedlnenie ruského konania. Nie je správne, aby sme európske štáty delili na slobodné a neslobodné podľa toho, kde sa geograficky nachádzajú a kto si na ne robí mocenský nárok. V časoch Studenej vojny sme to boli my, kto sa proti svojej vôli ocitol v akejsi sfére vplyvu. Kým prvá Československá republika bola jedným z najmodernejších štátov v Európe, 40 rokov v sovietskej sfére vplyvu nás stálo nielen slobodu, ale aj prosperitu. Ak toto dnes neodmietame, ale naopak prajeme to ktorémukoľvek štátu v Európe, je to smutné nepochopenie našich vlastných dejín. Je to navyše v ostrom rozpore s prvým článkom Helsinského záverečného aktu Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe (KBSE) z roku 1975, podľa ktorého má každý štát „právo patriť alebo nepatriť do medzinárodných organizácií, byť alebo nebyť stranou bilaterálnych alebo multilaterálnych dohôd, vrátane práva byť alebo nebyť účastníkom zmlúv o spojenectve.“

ZA KRÍZU NA UKRAJINE JE ZODPOVEDNÉ NATO

TVRDENIE: Krízu na Ukrajine rozpútalo NATO, ktoré ju tlačilo do integrácie. Bez NATO by nebola ani anexia Krymu ani vojna v Donbase.

REALITA: V prvom rade, Ukrajina bola neutrálna roky. O členstvo v NATO sa neusilovala, mala záujem o spoluprácu na konkrétnych projektoch, rovnako ako aj Rusko. To čo sa stalo na Ukrajine nebolo o členstve v NATO, ale o vnútorných pomeroch v krajine a maximálne o Asociačnej dohode s Európskou úniou, ktorá by znamenala odklon Ukrajiny od Putinovho projektu Eurázijskej únie. Navyše by sa mohlo ukázať, že európska integrácia a reformy s ňou súvisiace by zo zraniteľnej a zaostalej Ukrajiny spravili príklad úspechu, ktorý by mohol inšpirovať obyvateľstvo v Rusku a jeho okolí. Zlá vyhliadka pre režim postavený na centralizácii moci, silových zložkách a ekonomike závislej od vývozu ropy a plynu.

KRYM JE TO ISTÉ AKO KOSOVO

TVRDENIE: Rusi na Kryme spravili to isté, čo Američania v Kosove. Medzinárodný súdny dvor potvrdil, že deklarácia nezávislosti Kosova neodporuje medzinárodnému právu, nezávislosť si preto môžu vyhlásiť aj Krym a východná Ukrajina.

REALITA: Američania (s podporou európskych spojencov) zasiahli proti Srbsku po roku intenzívneho mierového úsilia OSN a Kontaktnej skupiny, ktorého bolo Rusko súčasťou. Bezpečnostná rada OSN opakovane odsúdila konanie aktérov sporu a označila zabíjanie civilistov a narastajúci počet utečencov vyháňaných zo svojich domovov za hrozbu pre medzinárodný mier a bezpečnosť. Operácia NATO bola spustená s cieľom zabrániť rozsiahlemu a nepretržitému porušovaniu ľudských práv a zabíjaniu civilistov. Rusi Krym obsadili náhle, v podmienkach absolútne pokojnej bezpečnostnej situácie na polostrove a bez jediného známeho prípadu násilia voči civilnému obyvateľstvu. Najprv tvrdili, že tam vôbec sú, potom tvrdili, že tam šli na podporu rebelov a nakoniec sami priznali, že celú akciu vopred pripravili s cieľom pričlenenia si územia. Pri Kosove trvali medzinárodné rokovania o štatúte Kosova viac než 3.000 dní, ruská anexia ukrajinského územia bola dokonaná za menej než 30 dní. Nehovoriac o tom, že ani Američania, ani ich európski spojenci si územie Kosova neanektovali. Medzinárodný súdny dvor vo svojom posudku vo veci nezávislosti Kosova oznámil, že jeho rozhodnutie nebolo precedensom a že rozhodoval o „úzko vyhranenej a špecifickej“ otázke nezávislosti Kosova, a že toto rozhodnutie nemalo širšie právne konzekvencie. Postoj medzinárodného spoločenstva voči ruskej anexii (prvej od Druhej svetovej vojny) možno zdokladovať na hlasovaní Valného zhromaždenia OSN zo dňa 23. marca 2014. V ňom označilo ruský pokus o anexiu Krymu za protiprávny až 100 štátov (vrátane Slovenska), kým okrem Ruska ho podporilo iba 10 (vrátane tradične nedemokratických štátov ako Kuba, Severná Kórea, Sýria, Zimbabwe, či Sudán).

LET MH17 ZOSTRELILI UKRAJINCI

TVRDENIE: Let MH17 bol zostrelený ukrajinským raketovým systémom BUK, ktorý sa nachádzal v blízkosti incidentu. Zverejnené video ukazujúce pohyb raketového systému BUK nebolo nahrané v Luhanskej oblasti ale v Krasnoarmejsku. Lietadlo bolo zostrelené ukrajinskou stíhačkou SU-25, ktorá sa nachádzala v blízkosti incidentu.

REALITA: Hoci medzinárodný vyšetrovací tím pod vedením holandskej polície zverejní oficiálne závery vyšetrovania až na jeseň 2015, mnohé informácie o prípade sú známe. Bezpečnostná služba Ukrajiny po nešťastí zverejnila nahrávky, o ktorej tvrdí, že zachytáva rozhovory medzi separatistami. Separatisti na nich majú hovoriť o prijatí a prevzatí kontroly nad raketovým systémom BUK-M; o tom, že zaznamenali lietadlo nad nimi kontrolovaným územím; o tom, že zostrelili lietadlo; a o inštrukciách z Moskvy ohľadne nájdenia čiernych skriniek pred pozorovateľmi OBSE. Vodca separatistov Igor “Strelkov” Girkin sa na sociálnej sieti VKontakte prihlásil k zostreleniu lietadla AN-26 v čase, keď ešte nebolo zrejmé, že bolo zostrelené civilné lietadlo. Vodca proruského bataliónu Vostok pre Reuters potvrdil, že separatisti mali raketový systém BUK (neskôr poprel, že by sa tak vyjadril). Skupina novinárov združených v Bellingcat tvrdí, že separatisti tesne pred incidentom protiraketový systém naozaj mali, pričom v záberoch nahratých po zostrelení mu chýbala jedna raketa. Vo svojej správe z mája 2015 následne dokumentuje zapojenie ruského 2. a 147. automobilového práporu do prepravy raketového systému BUK separatistom. Holandská verejnoprávna televízia a denník De Volkskrant v spoločnej správe popisujú prepravu systému BUK v rámci územia kontrolovaného separatistami. Tvrdenia ruského ministerstva obrany boli vyvrátené ako zavádzajúce alebo nepravdivé v prípade trasy letu MH17, prítomnosti ukrajinskej stíhačky, miesta zaznamenania raketového systému BUK. Bellingcat vo svojej forenznej analýze uvádza, že pokiaľ ide o satelitné snímky distribuované ruským ministerstvom obrany, tak tieto boli upravené v programe Adobe Photoshop CS5 a dátumy vyhotovenia boli sfalšované. Jedna z prvých ruských verzií incidentu, podľa ktorej lietadlo zostrelila ukrajinská stíhačka SU-25 bola spochybnená a do popredia sa dostala najmä verzia o zostrelení ukrajinskou raketou zo systému BUK. Predbežná správa vyšetrovateľov bola zverejnená v septembri 2014, jednou z oficiálnych vyšetrovacích verzií je zostrelenie prostredníctvom systému BUK z územia kontrolovaného separatistami. S cieľom súdiť zločincov zodpovedných za tento čin podala Malajzia Bezpečnostnej rade OSN návrh na zriadenie medzinárodného tribunálu. Rusko napriek medzinárodnému odsúdeniu tento návrh vetovalo.