Nemecká dôvera voči Kremľu klesá. Podkopávajú ju dôkazy o ruských kybernetických útokoch

Nemecká kancelárka Angela Merkelová priznala existenciu presvedčivých dôkazov o tom, že bola cieľom ruských hackerov, čo vidí ako „nehorázny pokus o špionáž.“ 

V roku 2015 bolo počas kybernetického útoku na nemecký parlament odcudzených približne 16 gigabajtov údajov, čím celá sieť ostala na niekoľko dní paralyzovaná. 

Nemcom sa vraj malo podariť čiastočne zrekonštruovať hackerský útok a zistiť, že došlo aj k narušeniu dvoch e-mailových schránok Angely Merkelovej, ktoré obsahovali správy od roku 2012 do 2015. 

Nabúranie počítačových systémov slúžilo na získanie citlivých údajov, ktoré mali byť neskôr použité v snahe destabilizovať politický systém pred federálnymi voľbami v roku 2017.

Keďže parlamentnú e-mailovú adresu nevyužíva priamo kancelárka Merkelová, podľa oficiálnych správ neboli ukradnuté žiadne súkromné správy.

Od počiatku bolo podozrenie, že za útokom stoja ruskí tajní agenti, no trvalo päť rokov, kým IT špecialisti z FBI a nemeckej spravodajskej služby zhromaždili dostatočné množstvo dôkazov. Správu o vyšetrovaní predložili kancelárke Angele Merkelovej minulý týždeň. 

Srdečný pozdrav z Ruska

Stopy vedú k hackerskej skupine známej ako Fancy Bear alebo APT28, pracujúcu pre Službu zahraničnej rozviedky Ruskej federácie (GRU). Tá istá skupina je zodpovedná aj za kybernetický útok na Demokratickú stranu počas kampane amerických prezidentských volieb v roku 2016.

Osobitná pozornosť je upriamená na Dimitriho Badina, agenta GRU a člena skupiny APT28, o ktorom sa predpokladá, že bol lídrom tejto špionážnej operácie. Ešte v roku 2018 naňho vydala zatykač FBI, tento mesiac tak učinil i nemecký generálny prokurátor.

Moskva všetky obvinenia poprela. Rovnako ako pred dvoma rokmi, keď hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zakharova reagovala na podozrenia hackerskom útoku uštipačným vtipom: „Do nemeckého parlamentu sme sa vlámali iba raz, a to v roku 1945, keď sme oslobodili Berlín od nacistickej pohromy. V tom čase bol nazývaný Ríšsky snem.“

Kremeľ skúša, čo mu dovolia

V minulosti už Berlín zaznamenal vplyv Kremľa na svojom území. Postupuje však čoraz odvážnejšie. Od toxických dezinformačných kampaní po kybernetické útoky až po vraždu bývalého čečenského veliteľa v berlínskom parku.

V roku 2016, keď do Nemecka zavítali stovky tisíc utečencov, sa ruskými kanálmi šírila správa o únose a znásilnení 13-ročného dievčaťa rusko-nemeckého pôvodu migrantmi. To okamžite vyvolalo protesty rusky hovoriacej menšiny žijúcej v Nemecku. 

I keď nemecká polícia neskôr preukázala, že k zločinu nikdy nedošlo, tieto dezinformačné snahy vyvolať protimigrantské postoje obyvateľov boli v niektorých prípadoch úspešné.

Merkelovej dochádza trpezlivosť

Kancelárka Angela Merkelová použila silné slová, ktorými odsúdila „škandalózny“ kybernetický útok ruskej rozviedky a obvinila Kremeľ zo „stratégie hybridného boja.“

Rusko podľa nej viedlo vojnu na viacerých úrovniach, vrátane dezinformačných kampaní, ktoré podľa Merkelovej „treba vziať do úvahy a nemožno viac ignorovať.“ 

„Vždy si vyhradzujeme právo prijať potrebné opatrenia,“ uviedla v parlamente, avšak okamžite dodala: „Napriek tomu sa budem naďalej usilovať o dobrý vzťah s Ruskom, pretože som presvedčená, že vždy existujú dôvody, prečo v diplomatických snahách pokračovať.“ Ako sa však budú rusko-nemecké vzťahy vyvíjať nevedno.

Ako môže Berlín zakročiť?

Vláda by si mohla predvolať ruského veľvyslanca alebo vyhostiť ruských diplomatov z krajiny. Urobila tak už raz v decembri minulého roku, po tom, čo federálna prokuratúra oznámila, že má podozrenie, že Kremeľ stál za minuloročnou vraždou Zelimkhana Khangoshvilia, veliteľa povstalcov v Čečensku, ktorá sa odohrala v Berlíne. To by však s veľkou pravdepodobnosťou viedlo i k vylúčeniu nemeckých diplomatov z Moskvy, čím by sa oslabila berlínska sieť v Rusku.

Ďalšou možnosťou je uloženie sankcií Európskej únie proti kybernetickým útočníkom, ktoré spôsobia zmrazenie ich majetku a zákaz cestovania. Pravdepodobný je aj tlak na Moskvu, aby stiahla svojich špiónov z Berlína. Nemeckí úradníci sa totiž domnievajú, že až tretina diplomatov zaregistrovaných na ruskom veľvyslanectve v Berlíne pracuje pre GRU.

Aj keď Merkelová patrila do skupiny lídrov, ktorí najtvrdšie presadzovali sankcie proti Rusku po jeho invázií na Ukrajinu v roku 2014, stále sa snažila o to, aby zostali vzťahy s Moskvou otvorené. Tieto dve krajiny majú totiž veľa ekonomických väzieb a zároveň je ruská pomoc nutná na geopolitických frontoch od Sýrie, Líbye až po Ukrajinu. 

ŽIADNE KOMENTÁRE